Dominik Macák - osobná stránka katolíckeho kňaza

Vinič a ratolesti sú časťami jedinej rastliny. Prúdi v nich tá istá miazga a produkujú to isté ovocie. V Starom zákone je vinica symbolom Vyvoleného ľudu, Ľudu zmluvy. Ježiš však vo svojich metaforách často používa jeden vinný ker, ako symbol svojej prítomnosti. Nahrádza vinicu vinným kerom, prechádza tak z kolektívneho chápania k obrazu jednotlivca. Tento prechod v kresťanskom chápaní je veľmi dôležitý: je obrazom toho, že v ňom, v Synovi sa stávame Božími synmi, pravý Boží ľud, ktorý prináša ovocie Zmluvy. A tak jediná zmluva medzi Otcom a Synom objíma celé stvorenie.

Na Slovensku máme príslovie: "Veľká kopa väčšiu pýta". Ľudová múdrosť v ňom rozpoznala skutočnosť, že ľudskú túžbu po vlastnení nie je možné nasýtiť. Je len málo ľudí, ktorí v momente úspechu vedia povedať stop. Rozpoznať ten okamih, kedy si povedia mám dosť, teraz idem pracovať pre blaho iných a pre spoločnosť. Takáto chýbajúca zmena často prináša osobný bankrot...

Ako by sme chceli veriť, že zlé skutky či slová, ktoré vychádzajú z nás, sú len prejavom akéhosi prechodného hnevu. Čosi, čo sa prejavilo veľmi spontánne a je ovplyvnené mnohými vonkajšími udalosťami. Človek tak túži znížiť vlastnú zodpovednosť za to, čo koná.

Leto už naplno prejavuje svoju tvár - horúčavy, nejaká tá silná poobedňajšia búrka, naplánované dovolenky, deti doma, väčšia záťaž pre starých rodičov… Každý z nás však dúfa, že prežije počas tých dvoch mesiacov aspoň pár krajších a pokojnejších dní - na horách, pri mori, v ďalekých mestách -, ktoré nám chýbajú počas roka. A prežije trochu oddychu od stresujúcich a zaťažujúcich dní každodennosti.

Dennodenne môžeme pozorovať paradoxy v dejinách ľudstva i jednotlivca. Stačí si všimnúť, koľkokrát sa vyradené veci stali základom niečoho nového. Koľko jednotlivcov považovaných za slabých a neschopných sa stalo obrovským impulz pre spoločnosť, pre vedu, pre vieru.

Keď sa učíte cudzie jazyky, postupne si uvedomujete hĺbku a význam každého slova. Ako je dôležité vybrať to správne slovo na vyjadrenie tie či onej skutočnosti. Napríklad v Ríme neodporúčam použiť slovo scopare (zametať), ktoré by ste v iných mestách mohli spokojne použiť. Aby ste sa vyhli nedorozumeniu a úsmevných pohľadov, je lepšie použiť synonymum spazzare.

Istý profesor zadefinoval ľudské dejiny ako históriu neustálej vojny. I dejiny Starého kontinentu, okrem posledných 20 rokov (od vojny Srbska a Severného Írska, nerátajúc teroristické akcie), sú posiate vojnou. A veľmi dúfam, že “horliví” politici, ktorí sa slepým nacionalizmom snažia zachovať miznúcu identitu národa, ju znovu nevyvolajú.

V živote stretneme veľa odvážnych ľudí, ktorí vedeli zanechať stereotyp a zaužívané schémy spoločnosti. Obdivujeme ich odvahu plávať proti prúdu, a tým budovať niečo nové či doposiaľ neslýchané. Zároveň sa pýtame, prečo ja nedokážem ísť rovnakou cestou. Je mnoho dôvodov, ktoré nám zabránia žiť život ako jedno veľké dobrodružstvo.

Dnešná spoločnosť si vytvorila mechanizmy, ktoré ubíjajú tvorčieho ducha. Skúste ponúknuť ideál dobra, krásy a normálnosti, a v tom momente sa nad vami zosype kritika, vytiahnu špinavosti “ochutené” tými najvyberajšími slovami. A tak pravdiví hovoria pravdu potichu, dobrí konajú v skrytosti a múdri píšu súkromné diáre.

Na to, aby sme sa stretli s druhým človekom potrebujeme výjsť zo svojho “priestoru”. Dokonca i vtedy, ak návšteva príde k nám. Musíme vstať z našej pohovky, od počítača, od obľúbeného jedla (...) a otvoriť dvere, venovať jej čas a riskovať, že zmení náš deň.