Dominik Macák - osobná stránka katolíckeho kňaza

Zvykli si v každodennom behu života na potrebu dokazovania pravdivosti tvrdenia. Aj keď dosť povrchne, ale predsa ideme sa presvedčiť, či povedané tvrdenie je pravdivé.

Leto už naplno prejavuje svoju tvár - horúčavy, nejaká tá silná poobedňajšia búrka, naplánované dovolenky, deti doma, väčšia záťaž pre starých rodičov… Každý z nás však dúfa, že prežije počas tých dvoch mesiacov aspoň pár krajších a pokojnejších dní - na horách, pri mori, v ďalekých mestách -, ktoré nám chýbajú počas roka. A prežije trochu oddychu od stresujúcich a zaťažujúcich dní každodennosti.

​Zmysly pomáhajú človeku nanovo uchopiť okolitý svet. Vnímať vzhľad, chuť, vôňu vecí, aby sme ich mohli následne hodnotiť, zvoliť a prijať za svoje. Kto z nás si vie predstaviť život bez týchto kanálov, ktorými je naše “ja” - naše vedomie a naše pocity - prepojené z okolitým svetom.

Nedávno som pozeral jednu reláciu, v ktoré istý známy slovenský herec hovoril: "V istej chvíle som prestal chodiť do kostola. Mám na to svoje dôvody." Tie dôvody súviseli so smrťou jeho syna. Koľko ľudí okolo nás prežíva podobnú trpkosť v srdci voči Bohu?

Keď sa pozrieme na čísla Štatistického úradu ohľadom mobility, musíme skonštatovať, že všetci sme tak trochu emigranti. Či už je to mobilita medzi regiónmi alebo cezhraničná. Aj percentuálne číslo mojich spolužiakov zo strednej školy, ktorí sa nachádzajú v zahraničí, nie je najmenšie.

Viac ako samotný priestor, sú osoby, ktoré nás ovplyvňujú. Niekedy až natoľko, že sa cítime neslobodní alebo ako bábka v ich rukách. Ako nejaká vitrínka v dome, ktorú kde postavia, tam musí stáť. Asi aj preto je dôležité vybrať si tých správnych ľudí a spoločenstvo.

Je zaujímavé sledovať osobné dejiny jednotlivcov. Sú poznačené veľkými rozhodnutiami i drobnými zmenami. Paradoxne, tie nepovšimnuté udávajú smer ľudskému životu. Pretože tie veľké sú často výsledkom tých malých rozhodnutí. Bolo by tragické, ak by človek pri písaní svojej histórie, nebol verný voči sebe samému. A upadol do akejsi predstavy, že jeho život je obyčajnou hrou osudu.

Dnešný svet sa tak rýchlo mení a ponúka nám také množstvo premien, že sme si odvykli všímať maličkosti. To, čo nás prekvapí, vyvolá emócie, pohne k reakcii, predstavujú silné okamihy a rázne zmeny. Všednosť každodennosti nepredstavuje niečo, čo by stálo za povšimnutie.

Okamih, keď nám zaklope na dvere návšteva, môže byť potešujúci ale i nepríjemný. Závisí to od mnohých okolností. Od osoby, ktorá prichádza. Od situácie, v ktorej sa my nachádzame. Od stavu nášho príbytku.

Avete già un fioretto da realizzare per questo tempo speciale per noi cristiani, in cui siamo chiamati di lasciar agire lo Spirito Santo. Oggi cominciamo la Quaresima in cui siamo chiamati convertire al Vangelo i passi della nostra vita.