Dominik Macák - osobná stránka katolíckeho kňaza

Hranica medzi altruizmom a egoizmom je veľmi tenká. Koľkokrát sa nájdeme v situácii, v ktorej si myslíme, že hľadáme dobro druhého a pritom je to len a len o nás a o našej túžbe. Tá cesta voči druhému sa veľmi ľahko zmení na cestu uspokojenia vlastného dobra a vlastnej spokojnosti.

Počas dnešných dní sa naplno diskutuje o podpore alebo nie Zákona o potratovej politike na Slovensku z “dielne” Kotlebovej ĽSNS. Vyviera otázka, či je “správne” podporiť dobrý zákon, ktorý do Národnej rady predkladá strana, ktorú mnohí považujú za stranu so prvkami fašizmu. Nelegitimizuje sa takouto podporou zo strany kresťanov i spôsoby ich aplikácia anti-systémovej politiky?

Často zažívame momenty, kedy nás život postaví pred neočakávanú a prekvapujúcu situáciu. Na jednej strane si uvedomujeme, že život začína byť stále menej predvídateľný (i počasie už meteorológovia nedokážu odhadnúť ako v minulosti). Na druhej strane sa odhaľuje uzatvorenosť do našich ohraničených mentálnych schém pri uvažovaní a interpretovaní diania okolo nás.

Počas stredoveku sa zrodil kult Panny Márie Milosrdenstva. Mária je oblečená do plášťa, ktorým prikrýva bez rozdielu spoločenstvo Cirkvi. Muži po jej pravici a ženy po ľavici. S rozhodným gestom a bez rozdielu prikrýva všetky vyobrazené osoby, ktorí ju potrebujú. Toto gesto pochádza zo stredovekého zvyku, ktorý pripisoval šľachtičnám zvyk chrániť núdznych a brať ich pod svoju ochranu.

Vždy ma fascinovali ľudia, ktorí žijú vnútornú slobodu. Čosi čarovné vyžaruje z ich osobnosti skrze ich správanie, konanie či rozprávanie. Nevzbudzujú pozornosť cez premrštené e neprimerané správanie. Naopak, je to ich pokora a jednoduchosť, ktoré vyvolávajú pozornosť. V pozadí je práve tá ich vnútorná sloboda.

Pred časom som si kúpil knihu s názvom Altruisti od prírody. Autorka Silvia Bonino hneď na začiatku začína s konštatovaním, že fenomén altruizmus často aplikujeme na výnimočné udalosti, ktoré sa odohrali v ľudských dejinách či osobnej histórie. Napr. v nebezpečných situáciách, ťažkých či bolestných udalostiach ľudstva, kde sa altruizmus či egoizmus človeka naplno prejavia. Ale zabúdame na ten všedný altruizmus, ktorý sa prejaví v každodennosti - pozitívne i negatívne.

Niektoré veci, udalosti i otázky potrebujeme prežiť znovu a znovu, aby sme pochopili ich význam. Sú také silné, že na prvý moment nám buď nehovoria nič alebo nás uvedú do pomykova. Prejdeme popri a ani si ich nevšimneme alebo zostaneme stáť ako prikovaní. Opakovanie nás privedie k ich uchopeniu a umožní nám dať na nich správnu odpoveď.

Považujem modlitbu matky alebo otca za svoje deti za tú najkrajšiu čnosť rodičov. Pre zasvätené osoby, je to modlitba za zverené osoby, spolusestry či spolubratov v komunite. Pre duchovného vo farnosti jeho denná modlitba za farníkov, deti, mladých, rodiny, starších.

V poslednom čase som čítal dve knihy - Benediktova voľba a Peniaze nevládnu - ktoré ponúkali dve vízie prítomnosti kresťanov vo svete. Prvá, amerického spisovateľa Roda Drehera, vychádza z predstavy vytvorenia malých uzatvorených kresťanských spoločenstiev vzdialených od sveta, ktoré by dokázali prežiť spoločenský tlak (ako benediktínske kláštory obohnané hradbami). Druhá, Pápeža Františka, pozýva kresťana k aktívnemu vstúpeniu do spoločenského a politického diania, aj za cenu, že si zašpiní svoje ruky.

Aj keď v dnešnej dobe prevláda skôr spontánny “modus vivendi” človeka, v ktorom sa nechávame unášať na vlnách okamihu a samovoľného priebehu; predsa cítime, že na niektoré udalosti je potrebné sa dobre pripraviť. Naplánovať ich a dať im určité smerovanie. Vytvoriť priestor uvažovania, aby sme mali udalosti “pevne” vo svojich rukách.