Jdi na obsah Jdi na menu

Príležitosť

3. 8. 2015

http://img.tyt.by/p/0a/b/11_52_otel_ekspress_5.jpgJe obdivuhodné sledovať pohotovosť niektorých osôb v situáciách, kedy treba pomôcť, vyriešiť niečo, urobiť. Majú v sebe vybudovanú pripravenosť, ktorá ich vedie k všímavosti a zároveň otázke: „Čím ja môžem pomôcť? Čo môžem urobiť v danej chvíli? Ako môžem priložiť ruku k dielu?“ Čosi ich pohýna k opravdivej zaangažovanosti bez očakávania nejakej náhrady. Robia to s radosťou a nevšednou horlivosťou. Niektorí k tomu majú predispozíciu dobrého srdca, iní zasa vybudovanú osobnou formáciou a ďalší otvorenosťou hlasu Ducha Svätého, ktorý volá k realizácii.

Boh vytvára pre človeka priestor k realizácii. Niečo, čo počúvame v dnešnom evanjeliu: „Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!“ Sú to slová, ktorými sa obracia na svojich učeníkov. Vidiac zástupy sú ním vyzvaní, aby sa o nich postarali. Odpoveď učeníkov je odpoveďou nádeje a hľadaní riešenia. Slová: „Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby“, sú slovami reality ale aj možnosti. Ježiš to požehnáva a zároveň predstavuje, čo „to málo“ v správnych rukách a ním požehnané môže spôsobiť. Všetci jedli a nasýtili sa, ba dokonca ešte zvýšilo.

Očakávame od Boha, že vyrieši naše ťažkosti. Ale Boh má inú koncepciu. Necháva jednotlivca, aby sa realizoval. On však nezostáva mimo jeho pripravenosti, ale dáva silu, nadšenie, impulz i rozmnožuje každé dobré ľudské dielo. Všetko je tak o citlivosti a pohľadu na druhých. Impulzov k aktívnosti máme neúrekom v každom momente nášho života. Otázka spočíva v tom, či sme pripravení chytiť sa príležitosti.

 

Mt 14,13-21: Keď Ježiš počul o smrti Jána Krstiteľa, odobral sa odtiaľ loďkou na pusté miesto do samoty. Ale zástupy sa o tom dopočuli a pešo išli z miest za ním. Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých. A keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo.“ Ale Ježiš im povedal: „Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!“ Oni mu vraveli: „Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby.“ On povedal: „Prineste mi ich sem!“ Potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín. A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov okrem žien a detí.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář