Jdi na obsah Jdi na menu

1.2 Typy migrantov

prejsť na Úvod s Obsahom
predchádzajúca podkapitola 1.1 Kto sú migranti?

http://www.historyplace.com/unitedstates/lange/dor12-106.htmPrvá predstava o migrantovi je, ako o “prišlom človeku odsúdenom k manuálnej a špinavej práci, slabej kvalifikácie, všeobecne muž a na počiatku sám”. Pri lepšom skúmaní problematiky veľmi rýchlo zistíme, že to nie je tak. Skúsme si lepšie predstaviť aspoň osem rôznych typov imigrantov.

1. Imigrant za prácou: v minulosti prevládalo presvedčenie, že je to čisto mužský aspekt. Dnes však nie je možné viac hovoriť o mužskom špecifiku, dokonca nutne slabej kvalifikácie či bez profesionálnej skúsenosti. Ako sa tomu ešte budeme venovať v ďalších kapitolách tohto uvažovania, v súčasnosti sú to práve ženy emigrujúce za prácou, ktoré neskôr nasledujú ich muži. Obsadzujú miesta zvlášť v domácich službách a v priestore sociálnych služieb či osobnej zdravotnej starostlivosti.

2. Sezónni imigranti alebo robotníci na určitý čas: na rozdiel od prvých, majú kontraktom zadefinovaný vzťah, ktorý im autorizuje vstup do nového štátu na jasne definovaný čas. Dôvodom je odpoveď na časnú požiadavku zvlášť manuálnej práce. Typickými imigrantami sú sezónni zamestnanci v oblasti hotelierstva, agrikultúry, stavebnom priemysle.

3. Kvalifikovaní imigranti, ktorí prichádzajú na základe požiadavky zamestnávateľov. Nevzbudzujú veľa pozornosti verejnej mienky, pretože sú vyžiadaní samými zamestnávateľmi alebo spoločnosťou ako potrebná pracovná sila v oblasti vysokokvalifikovanej a riadiacej sfére. Tento spôsob migrácie je založený na medzinárodných náboroch kvalifikovanej sily alebo nadaných jednotlivcov nadnárodnými koncernmi. Jej dôvodom je medzinárodná súťaž a prestíž.

4. Následné rodinné migrácie: teda presuny blízkych príbuzných za živiteľom rodiny udomácnenom v novej hostiteľskej krajine. Hovoríme o znovuspojenie rozdelenej rodiny pre motívy zamestnania. Ide o rast migrácie, ktorá nie je spojená s hľadaním uplatnenia na trhu práce. Z demografického hľadiska ide o vyváženie rozdielnosti medzi ženami a mužmi, či medzi vekovými kategóriami. Toto opätovné zlúčenie rodín vytvára nové a neočakávané skutočnosti tak pre subjekty migrácie ako aj inštitúcie a štruktúry prijímajúcej krajiny.

5. Utečenci a žiadatelia o azyl: sú ďalšou kategóriou migrantov špecificky nepravidelnou a neorganizovanou. Skupina rastúca v posledných dvoch desaťročiach ovplyvnených vojnami (V Európe na Balkáne v 90.tych rokoch, následne na Blízkom východe, v priestore pôvodného Sovietskeho zväzu či severo- a stredo-afrických krajinách). Utečenec je osoba, ktorá sa nachádza mimo svojho domova alebo krajiny, ktorá sa nemôže alebo nechce vrátiť z dôvodu odôvodneného strachu pred prenasledovaním pre motívy rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti špecifickej sociálnej skupine a alebo politickému názoru. Žiadateľ o azyl je osoba, ktorá sa presunula cez hranice a hľadá ochranu, ale ktorá nespadá pod Ženevskú dohodu o ochrane utečencov. Napríklad nie je schopná explicitne dokázať, že je cieľom (často personálneho) prenasledovania.
Ďalšími sú násilné migrácie, kedy osoby sú nútené premiestniť sa z dôvodu prírodných katastróf alebo projektov realizovanými modernizáciou (napríklad budovanie diaľnice či vodnej nádrže, ďalej ťažby či nečistenia…), ktoré sa realizujú v ich životnom priestore.
V súčasnosti k malým počtom utečencov z politických dôvodov sa pridalo veľké množstvo utečencov pred vojnou (Treba si uvedomiť, že civilné straty ešte za Prvej svetovej vojny neboli až také vysoké oproti vojenským stratám. Zmena spôsobu vojny privodila, že dnes nezomierajú vojaci ale civilisti. Ako to pomenoval jeden profesor: “Dnes, aby som prežil vojnu, je lepšie byť vojakom ako civilistom v priestore, kde sa vojna odohráva.” Ale o tom možno neskôr.) Tento fenomén vojnového boomu bol vyprovokovaný dvoma skutočnosťami:
- medzinárodnou nestabilitou po “ukončení” tzv. Studenej vojny, kedy pol sveta záviselo od rozhodnutia Washingtonu a druhá polovica od Moskvy. Akoby sa roztrhlo vrece rôznymi občianskymi a politickými vojnami.
- obmedzenie možnosti migrácie za prácou rôznymi politickými rozhodnutiami štátov, ktoré doteraz prijímali lacnú pracovnú silu či dokonca robili nábor nových pracovníkov.
V tejto oblasti je veľmi ťažké rozlíšiť politické motívy migrácie od tých ekonomických.

6. Neregulárni imigranti, medzi ktoré patria tri kategórie osôb:
a. imigranti v neregulárnej kondícii: jedná sa o osoby, ktoré svojho času regulárne vstúpili do novej krajiny a boli prijatí na určité obdobie. Avšak v nej zostali aj po uplynutí dôvodu ich pobytu (napr. vstúpili na základe turistického či študentského víza);
b. ilegálny imigrant, ktorý vstúpil podvodným spôsobom, prekročiac hranice bez riadnych alebo s falošnými dokumentmi, či podplatením príslušných orgánov kontroly;
c. obeť trafikantov, ktorí motivujú k migrácii a prevádzajú obete motivované vidinou slobody a zamestnania. Často sú prinútení pracovať v podmienkach a činnostiach dehonestujúcich ľudskú osobu.

7. Imigranti druhej generácie: deti prisťahovalcov, ktoré sa narodili v hostiteľskej krajine (v niektorých prípadov aj tých, ktorí došli za svojimi rodičmi neskôr). Možno hovoriť o “nezletilých migrantoch”. Ide o imigrantov bez imigrácie, ktorí ale prinášajú mnohé špecifické problémy. Jestvujú dva legislatívne postoje voči nim:
a. majú rovnaké práva ako ostatní občania toho štátu alebo ľahko prídu k občianstvu na základe žiadosti rodičov (hovoríme o tzv. “ius soli” alebo “práva miesta” - kto sa narodí na istom teritóriu je občanom toho miesta. Platí to napr. v USA, napr. vo Francúzsku na žiadosť rodičov, ak majú v tom platné povolenie k pobytu);
b. sú ďalej považovaní za cudzincov (hovoríme o tzv. “ius sanguinis” alebo “práva krvi”, na to, aby sa automaticky stal niekto občanom toho teritória je potrebné, aby aspoň jeden z rodičov bol jeho občanom). Títo môžu požiadať o občianstvo po dovŕšení dospelého veku.

8. Poslednou kategóriou sú migranti návratu. Tí, ktorí po určitom čase strávenom mimo svojej vlasti, sa do nej vrátia. Vo všeobecnosti takéto návraty sú považované za pozitívne z hľadiska ekonomického i spoločenského. Prinášajú do krajiny svoj kapitál a rôzne profesijné kompetencie. Aj keď ide o návrat z emigrácie, môžme hovoriť znovu o pravej migrácii z dôvodu všetkých nepríjemností spojených s transferom, istých frustrácií či adaptácii na nové prostredie po návrate.

nasledujúca podkapitola: 1.3. Kontexty a tendencie migrácie

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář