Jdi na obsah Jdi na menu

1.3 Kontexty a tendencie migrácie

prejsť na Úvod s Obsahom
predchádzajúca podkapitola 1.2 Typy migrantov

http://www.valvibratalife.com/wp-content/uploads/2013/01/emigranUž v predchádzajúcej kapitole sme mohli prijať niektoré základné aspekty migrácie. Pre ich lepšie pochopenie ich zanalyzujeme na základe časového potriedenia v ekonomicko-politického kontextu, limitujúc sa na horizont súdobých dejín.

1. Obdobie priemyselného rozvoja a “emigračného boomu”. Počnúc rokom 1830 až do obdobia Prvej svetovej vojny hlavnou destináciou bola Severná a Južná Amerika. Táto migrácia bola kvázi bez akýchkoľvek obmedzení (odhliadnuc od istých preventívnych zdravotných kontrol). Emigrácia zvlášť zo severnej a západnej Európy bola podnietená dvoma základnými skutočnosťami: 1. realizácia veľkých verejných stavieb (ako železnica, cesty), rozvoj priemyslu či mestskej expanzii si vyžadovalo množstvo ľudskej pracovnej sily aj slabého vzdelania; 2. znevýhodnenie a zchudobňovanie agrárneho priestoru ešte viac podnietilo emigráciu.

2. Obdobie medzi dvoma svetovými vojnami. Migrácia v tomto období je charakterizovaná viacerými fenoménmi: a) politicky motivovanou nútenou migráciou a deportáciami - odhaduje sa, že v Európe cirka 5 miliónov ľudí bolo prinútených zanechať územie, na ktorom doteraz žili, a presídliť sa; b) presunmi obyvateľstva z dôvodu znovu osídlenia teritórií vyprázdnených po obetiach vojny; c) migráciou kvôli obsadeniu pracovných miest, ktoré zostali prázdne po vojne alebo obnovenej výroby; d) vplyv na migráciu mala aj Veľká hospodárska kríza v USA, ktoré drasticky obmedzili povolenia k vstupu na ich územie novým imigrantom; e) k rastu emigrácie prispel zrod ideológií nacizmu, fašizmu, komunizmu a promulgácie zákonov rasovej diskriminácie, ktoré prinútili politických oponentov k úteku do krajín odmietajúcich tieto režimy.
Ďalšou zaujímavosťou tohto obdobia je založenie medzinárodnej organizácie Spoločnosti národov (League of Nations, predchodca OSN) na základe výsledkov Parížskej mierovej konferencie. Bola založená po Prvej svetovej vojne ako idea vytvorenia nového svetového poriadku kvôli predchádzaniu tragédií podobných Prvej svetovej vojny. V 20-tych rokoch práve táto organizácia dáva impulz k myšlienke regulácie migračných pohybov na základe definovania medzinárodných traktátov, založenej na selektivite a obmedzení. Táto myšlienka prináša aj rozpoznanie a definovanie práv migrantov do pracovnej legislatívy (rovnosť robotníkov prišlých a domácich pred zákonom či právo na rast kvality života imigrantov).

3. Obdobie obnovy. Prvých desať rokov od konca Druhej svetovej vojny je možné sledovať rastúci pohyb migrantov ubitých tragédiou vojny ale aj potrebou pracovnej sily pre obnovu poriadku, ekonomiky a priemyslu. Krajiny, najviac postihnuté ľudskými stratami ale aj emigráciou do USA (2,5 milióna v rokoch 1947-1951), robia nábor (napríklad vo svojich kolóniách) a prijímajú imigrantov. Ďalšie krajiny (zvlášť Nemecko) prijímajú utečencov z Východnej Európy. V tomto čase rastie aj vnútorná migrácia, zvlášť z vidieckych častí do miest a priemyselných zón.

4. Obdobie ekonomického rýchleho rastu je poznamenaný štrukturalizáciou pracovného poriadku a regulácie práce. Ekonomiky rýchleho rastu - Nemecko, Francúzsko a krajiny Beneluxu si najímajú pracovnú silu pochádzajúcu z južných častí Európy.

5. Obdobie oficiálnej blokády hraníc voči migrácie za prácou počnúc prvými rokmi 70.tych rokov. Zvlášť Ropná kríza z roku 1973 uzatvorí etapu relatívne slobodnej migrácie. Krajiny tzv. Severnej Európy uzatvárajú hranice pre akúkoľvek imigráciu za prácou. Rastie však vnútorný pohyb imigrantov, ktorí v predchádzajúcich obdobiach sa udomácnili. Imigrácia sa špecifikuje na imigráciu rodinných príslušníkov - teda príchod manželiek a detí. Pokračuje emigrácia z Východného bloku komunistických krajín osôb, ktoré hľadajú azyl v demokratických krajinách.

6. Schengenská dohoda vytvára novú scenériu na území Európy zvlášť rigoróznejších kontrol pri vstupe do tohto priestoru. Dokonca aj prijatie ďalších “menej rozvinutejších” krajín nespôsobil masívnu migráciu v rámci tohto priestoru. Naopak, na jednej strane umožnil rýchlejší rast spomenutých krajín, na druhej strane spôsobil deklináciu emigrácie z týchto krajín.

V tomto novom kontexte môžeme identifikovať isté všeobecné tendencie migračných procesov, ktoré sa prejavujú v súčasnosti a budú plniť dôležitú funkciu v budúcnosti. Medzi ne patria:

  1. Globalizácia migrácie a rastom počtu krajín, ktoré sa zaujímajú či začínajú zaujímať o tento fenomén ako prijímajúca krajina či krajina pôvodu. Totiž migráciou rastie jazyková, etnická, kultúrna či náboženská rôznorodosť, s ktorou sa musí spoločnosť vysporiadať.
  2. Akcelerácia migrácií, teda rast presunov voči stabilným spoločnostiam zo strany jednotlivcov, rodín i druhých generácií migrantov. To spôsobuje tvorbu politických rozhodnutí a vládnych krokov, ktoré nemusia byť príjemné pre pôvodných obyvateľov.
  3. Diferenciácia migrácií, ktorá rozlišuje migráciu robotníkov na krátky alebo dlhší čas od utečencov, kvalifikovaných pracovníkov, rodinných príslušníkov. Diferenciácia komplikuje politickú reguláciu. Totiž, raz započatý migračný tok je schopný adaptovať sa do rôznych kategórii (nie je jasné či sa jedná migranta za prácou, utečenca, hľadajúceho azyl či rodinného príslušníka…).
  4. Feminizácia migrácií. Od 70.tych rokov ženy nie sú len osoby, ktoré sú súčasťou následnej rodinnej migrácie. Teda prichádzajúce za svojim manželom, ktorý emigroval niekoľko rokov predtým za prácou. Žien je stále väčšie percento. Prichádzajú samé a začleňujú sa do trhu práce.

nasledujúca podkapitola: 1.4. Fázy a cykly imigrácie

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář