Jdi na obsah Jdi na menu

1.4 Fázy a cykly imigrácie

prejsť na Úvod s Obsahom
predchádzajúca podkapitola 1.3 Kontexty a tendencie migrácie

http://www.schumachercargo.com/blog/wp-content/uploads/2013/01/ISociologická analýza migrácie poukázala na niektoré dynamiky relatívne preukázateľné. V tejto časti si predstavíme tri rôzne pohľady na ne, ktoré aj keď majú svojich kritikov, predsa vytvoria istý obraz.

1. Böhning hovorí o štyroch základných fázach migrácie:

  • v prvej prichádzajú malé počty imigrantov do priemyselne a ekonomicky rozvinutejších zón krajín, ktoré sú rozvinutejšie ako je ich pôvodná krajina. Zväčša sú to muži, mladého veku, slobodní, pochádzajúci z veľký miest. Sú kvalifikovanejší ako tí, ktorí zostávajú v krajine pôvodu a sú zameraní zväšča na priemysel. Obsadzujú malovýznamné pracovné miesta a mienia sa zdržať na krátke obdobie.
  • v druhej fáze rastie vekový priemer imigrantov ale stále mužov. Rastie počet ženatých. Z rozprávania vracajúcich sa emigrantov neustále sú povzbudzovaní ďalší jednotlivci k migrácii. Predlžuje sa aj dĺžka pobytu imigrantov.
  • v tretej fáze sa imigrácia začína stabilizovať. Rastie ženské obsadenie, akceleruje imigrácia zvyšku rodiny za živiteľom, pričom klesajú návraty do pôvodnej vlasti. Zároveň prichádza nová vlna migrantov z menej rozvinutých častí krajiny pôvodu, ktorí sú menej kvalifikovaní, a ktorí sú povzbudení úspechom svojich krajanov v novej krajine.
  • vo štvrtej fáze imigrácia sa dostáva do pokročilého štádia, v ktorom pobyt sa predlžuje na neobmedzený čas, rastie príchod členov rodiny. Imigranti rovnakej národnosti, etnika a náboženstva sa systematizujú. Vytvárajú inštitúcie a sociálne zázemie, povstávajú svetskí i náboženskí lídri. Ďalšia imigrácia spočíva v uspokojení požiadaviek konsolidovaného spoločenstva. Pretože nové spoločenstvo sa čiastočne uzatvára, vzniká určitý negatívny postoj pôvodného obyvateľstva a rozličné politické obmedzenia.

PRIPOMIENKY a KRITIKA: Ako je možné pozorovať, najdôležitejším momentom tejto imigrácie za prácou je znovu-spájanie rozdelenej rodiny na novom kultúrnom priestore a konsolidácia sociálneho života. Tak vzniká otázka požadovaných sociálnych služieb pre toto spoločenstvo (vzdelávanie, zdravotníctvo, verejné služby…).
Táto schéma nesie v sebe aj kritiku. V prvom rade je jej zameranie na migráciu za manuálnou prácou (mužskou) a chýba zameranie na iné typy migračného pohybu. Napr. utečenci či žiadatelia o azyl; migrujúce rodiny s vysokou kvalifikáciou; imigráciou žien.

2. Ďalšiu schému rozdelenú do štyroch štádií predstavili Castles a Miller. Zamerali sa na podobné aspekty, ale so zreteľom na sociálne siete. Teda na vzťahy, ktoré podnecujú emigráciu, a ktoré vytvárajú migranti voči krajine pôvodu ako aj v prijímajúcej krajine. Zviditeľnili tak politicko-inštitucionálny faktor migrácie.

  • v prvom štádiu sa jedná o vyslanie za prácou mladých jednotlivcov na určitý čas, s cieľom návratu po určitej dobe do krajiny pôvodu.
  • v druhom štádiu sa jedná o predĺžení pobytu a rozvoj sociálnych sietí v novej krajine. Tieto sú založené na rodinných vzťahov a vzťahov s krajanmi, ktoré sú motivované vzájomnou potrebou na novom (cudzom) mieste.
  • v treťom štádiu sa jedná príchod zvyšných členov rodiny, ktorí zostali v krajine pôvodu. V samotných imigrantoch rastie vedomie trvalého pobytu: robia konkrétne kroky k trvalému osídleniu a vytvoreniu trvalej štruktúry. Rastie zameranie sa a orientácia voči novej spoločnosti; pričom je možné pozorovať neustály rast a vývoj etnickej komunity s vlastnou štruktúrou.
  • vo štvrtom štádiu sa tvorí trvalé osídlenie, ktoré vytvára začlenenie do miestnej politiky a sociálnych väzieb. Zároveň etnická komunita si zachováva svoju špecifickú kultúru a správanie. Právna konsolidácia vedie k získaniu občianstva, po ktorom nasleduje boj proti marginalizácii a dikriminácii skrze rôzne organizácie.

PRIPOMIENKY a KRITIKA: Aj na túto ich teóriu bola vznesená kritika sociálnych vedcov zameraných na feminizmus, pretože málo berie v úvahu úlohu ženy v migračných pohyboch.

3. posledné poňatie problematiky je viac flexibilné a citlivé na dynamiku migrácie. Hlavne na zaradenie sa imigrantov do nového priestoru. Možno ho nazvať ako “migračný cyklus”, ktorý rozlišuje tri rozličné pohyby:

  • prvý pohyb, definovaný ako “mzdová marginalita", spočíva v zradení sa do stavu závislej práce a do robotníckej triedy. Teda v prijatí statusu robotník cudzinec alebo robotník imigrant.
  • druhý pohyb, ktorý sa udeje medzi piatym a pätnástym rokom od príchodu, spočíva v postupným prienikom do sociálnej sieti služieb, vstupom do manželstva či príchod rodinných príslušníkov. Imigrácia sa stáva jedným z podporných prvkov demografického nárastu a rastu trhu práce. Na imigračnú scénu nastupujú noví aktéri: ženy a mladiství. Ich prítomnosť ešte viac prehĺbi kontakt s okolitým priestorom.
  • tretím pohybom sa populácia cudzincov stabilizuje; deti vstúpia do adolescentného veku; povstanú lídri. Možno hovoriť o novej nutnej komunikácie etnickej skupiny a okolitým prostredím, ktorá si vyžaduje nové legislatívne zaradenie.

PRIPOMIENKY a KRITIKA: Aj táto typológia má svojich kritikov, ktorí poukazujú na zúženie úlohy ženy v migračnom pohybe. Je predstavená ako tá, ktorá prichádza za mužom. Tento model však prináša je pomenovanie záujmu o vzťahy medzi imigrantmi a rôznymi inštitúciami prijímajúcej krajiny. Imigranti sa tak stávajú viac sociálnymi aktérmi, ako len obyčajnými aktérmi pracovného trhu. Toto často prináša nevôľu a neprijatie zo strany domorodého obyvateľstva a diskrimináciu prisťahovalcov.

Nasledujúca podkapitola: 2.1 Makro-sociológia: stimulujúce faktory

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář