Jdi na obsah Jdi na menu

2.1 Makro-sociológia: stimulujúce faktory

31. 8. 2015

prejsť na Úvod s Obsahom
predchádzajúca podkapitola: 1.4 Fázy a cykly imigrácie

https://f.hypotheses.org/wp-content/blogs.dir/1298/files/2014/10Je veľmi ťažké vytvoriť jedinú platnú teóriu, ktorá by vysvetlila migráciu v posledných 50-tich rokoch. Je možné poukázať na niektoré základné momenty, ktoré definujú určitú prepojenosť medzi migračnými pohybmi ako sociálnym fenoménom. Aspekty, ktoré sa dotýkajú krajín pôvodu sú: chudoba a často hlad; chýbajúca práca alebo chabá odmena za vykonanú prácu; preľudnenie krajín Tretieho sveta; následne sú to vojny, plienenie, prírodné katastrofy, politický nátlak, prenasledovanie a ďalšie.

Teoretici tohto makro-sociologického pohľadu rozlišujú medzi stimulačnými faktormi (push factors) a príťažlivými faktormi (pull factors). Vo svojich analýzach poukazujú na dve fázy vývoja: pričom prvá fáza bola charakterizovaná priemyselným vývojom, kde prevládali práve faktory príťažlivosti zo strany rozvinutejších ekonomických systémov; v súčasnej fáze prevládajú stimulačné faktory - teda impulzy pochádzajúce zo situácie v krajinách pôvodu (zaostalosť, útlak, mizéria, preľudnatosť).

  1. prvou makro-sociologickou téoriou je «neomarxistická teória závislosti», podľa ktorej migračný pohyb spúšťajú geografické rozdiely v procese rozvoja, ktoré sú vyvolané koloniálnymi a neokoloniálnymi vzťahmi. Neustále produkujú vykorisťovanie krajín Tretieho sveta skrze nespravodlivú výmenu. Súčasne, odčerpávanie kvalifikovanej a aktívnej sily z rozvojových krajín prehlbuje ešte viac rozdielnosť medzi emigračnými a imigračnými krajinami. Prvé sú ešte viac ochudobnené na ľudské zdroje, aby nasýtili ešte viac už rozvinuté krajiny. Podľa tejto teórie tak migračný pohyb spôsobuje ešte väčšiu chudobu regiónov pod Západnou dominanciou.
  2. ďalšou štrukturálnou makro-sociologickou teóriou je «teória svetového systému», podľa ktorého rastúca komunikačná a výmenná globalizácia znásobuje prepojenie rôznych oblastí planéty (jeden z jej teoretikov, Wallerstein, sa vyslovil pre obnovenie myšlienky medzinárodného rozdelenia práce a výmenného obchodu na zóny, ktoré by odzrkadľovali závislosť od západnej kapitalistickej dominancie: centrum, periféria a semiperiféria). Migrácia je tak predstavená ako efekt dominancie, ktorá je uplatňovaná zo strany krajín v centre voči periférie kapitalistického rozvoja. Vychádza z ekonomických rozdielov a súťaživosti. Kapitalistický model, ktorý sa rozširuje svetom, rozvracia tradičné spoločnosti a spôsobuje tvorbu más bez koreňov a pôvodu. Odlišné kultúry od tej Západnej sú kolonizované a zanedbávané. Jednotlivci sú stále viac socializovaní na Západný štýl (napr. najväčšími prispievateľmi sú masmédia a internet). Toto tvorí kultúrne a materiálne podmienky k migrácii za prácou. Práve teoretici globalizácie poukázali na fenómén, v ktorom slobodný pohyb kapitálu a produkcie je nasledovaný uzatvorením slobodného pohybu pracovnej sily.
  3. na túto perspektívu nadväzuje idea, podľa ktorej migrácia je charakterizovaná ako proces vytvárania a pretrvávania vzťahov medzi priestorom pôvodu a destinácie pohybujúcich. Hovoríme o «teórii systémov migrácie», ktorá sa snaží definovať a zohľadniť množstvo rozličných premenných a vzťahov, ktoré vysvetľujú medzinárodné pohyby populácie. Migrácia je tak umiestnená do kontextu výmien a vzťahov rôznych pováh (ekonomická, politická, kultúrna, jazyková…), ktoré spájajú národy a priestor. Migrácia je tak vnímaná ako jeden z mnohých komponentov, ktoré poukazujú na prepojenosť medzi rozličnými národmi. Jednoducho vyjadrené: osoby migrujú z jedného priestoru do druhého, pretože medzi nimi už jestvuje množstvo ekonomických, kultúrnych, politických prepojení.

Tieto makro-sociologické perspektívy sú čiastočne previazané s fenoménom ekonomických odlišností medzi pôvodnou a cieľovou krajinou migrantov. Ale vylučujú priame prepojenie medzi chudobou a migráciou. Imigranti neprichádzajú z najchudobnejších krajín, ale umiestnených v strede medzinárodných štatistík (HDP, vzdelanie, zdravotníctvo…). Napr. Taliansko je destináciou z krajín ako Rumunsko, Albánsko, Maroko, Čína, Ukrajina. Vo všeobecnosti, emigranti ani nepochádzajú z najchudobnejších tried, ale zo stredných vrstiev. Vzdelanie emigrujúcich je na podstatne vyššej úrovni vo vzťahu k zostávajúcim. Osobná dispozícia - zdravie, fyzická zdatnosť či schopnosť pracovať - sú podmienkami, ku ktorým sa pridáva ešte aj dobrá osobná reputácia. Hovoríme tak o selektívnej pripravenosti na emigráciu z hľadiska ľudsko-sociálneho aspektu. Teda byť chudobný nestačí k tomu, aby osoba emigrovala. Je potrebný kapitál, známosti a schopnosť.

Niektoré hodnotenia (zvlášť marxistickej perspektívy) imigrantov pokladajú za pasívne osoby, ako bábky na kapitalistickej či geopolitickej šachovnici. Je potrebné dodať, že k migračnému pohybu nestačí, aby sa aktivovali push-pull (stimulačné a príťažlivé) faktory. Aby sme nevpadli do mikro-sociologických perspektív, ktorým sa budeme venovať neskôr, môžeme pomenovať aspoň jednu prekážku: napr. regulácia a úprava vstupov do krajiny za strany vlád cieľových krajín.

Makro-sociologické perspektívy sú užitočné na vytvorenie všeobecného scenára migrácie, na objasnenie medzinárodných faktorov podporujúcich migráciu a v mnohých prípadoch na vysvetlenie smeru migračných pohybov. Vytvárajú tak predstavu o tom, kde vznikajú predpoklady k migrácii a v čom spočíva selektivita osôb, ktoré sa dajú do pohybu.

Nasledujúca podkapitola: 2.2 Makro-sociológia: príťažlivosť ponuky

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář