Jdi na obsah Jdi na menu

2.2. Makro-sociológia: príťažlivosť ponuky

2. 9. 2015

prejsť na Úvod s Obsahom
predchádzajúca podkapitola: 2.1 Makro-sociológia: stimulujúce faktory

Ďalším vysvetlením je makrosociologická perspektíva, ktorá sa zamerala na ponuku menej ohodnotenej práce zo strany ekonomických systémov v rozvinutých krajinách. Znova ide o určitý impulz, ktorý pochádza z Marxovej myšlienky o “rezervnej armády nezamestnaných”, ktorú definoval vo svojom diele Kapitál. Hovoríme o vstupe imigrantov na trh práce, ktorý je vyžiadaný kapitalistickým systémom. V čase rozvoja rastie aj dopyt, a to si vyžiada väčšie množstvo pracovnej sily. Ak dôjde k stabilizácii počtu a organizácii pracovnej sily, prichádza žiadosť o rast miezd a skvalitnenie pracovných podmienok. Aby došlo zamedzeniu tejto tendencie, zamestnávatelia majú k dispozícii jeden prostriedok: podporiť vstup na trh práce novým pracovníkom, menej zorganizovaným a túžiacim zamestnať sa aj za nižšiu odmenu a za slabších sociálnych podmienok. Práve geografická mobilita pracovnej sily je najrýchlejším a najúčinejším prostriedkom. Aj v dnešných časoch zamestnávatelia sú naklonení k frivolnejšej migračnej politike západných štátoch, kdežto odborové hnutia sa stavajú na odpor.

https://ilconformistaonline.files.wordpress.com/2014/12/240.jpg

Sofistikovanejšie verziu vzťahu medzi pracovnou ponukou a imigráciou ponúkol americký profesor ekonómie a politických vied Michael J. Piore vo svojej “dualistickej teórii trhu práce”, v ktorej prepojil potrebu imigračnej pracovnej sily so západnými ekonomickými systémami. Hovorí o nezhode medzi žiadosťou zamestnancov po stabilite, dobrej mzde, kvalite pracovných podmienok, sociálneho statusu a nestabilitou, slabou výnosnosťou, nezdravým pracovným prostredím kapitalistického systému. Pre každú navŕšenú ochranu určitej skupiny pracovníkov, kapitalistický systém následne zloží ťarchu nestability, nestálosti a slabej refundácii na inú skupinu pracovníkov. Preto Piore hovorí o rozlíšení dvoch segmentoch na trhu práce: primárny trh práce (zložený zo zastabilizovaných a zákonom chránených pracovníkov) a sekundárny trh práce (slabo chránených a odmenených pracovníkov, ale ktorí túžia po akejkoľvek práci za akýchkoľvek podmienok). Pre tuzemského zamestnanca práca neznamená len zárobok, ale aj reputácia a sociálna prestíž, čo neplatí pre cudzinca. Pre neho získaný kapitál po návrate do domoviny vytvorí podmienky rastu v spoločenskom rebríčku. Rozhodujúcim teda nie sú emigračné stimuly ale príťažlivosť ponuky práce a zisku, ktoré prichádzajú z cieľových krajín.

Ďalšiu perspektívu ponúka holandsko-americká sociologička Saskia Sassen vo svojej “teórii globálnych miest”. Akcent kladie na zosilnenie veľkomiest ako strategických bodov medzinárodnej ekonómie. Po priemyselnom úpadku, tieto veľkomestá sa stali sídlom riadiacich centier spoločností a firiem, ktoré sú aktívne po celom svete. Definuje sa istá polarizácia mestskej populácie, kde na jednej strane rastie populácie sociálne silného a ekonomicky dobre zabezpečeného obyvateľstva - riaditelia a odborníci s vysokými príjmami; ubúda zo širokej strednej triedy, ktorá aj ako kvalifikovaná pracovná sila sa nevie v riadiacich zložkách zamestnať; a na druhej strane sa rozširujú rady lacnej pracovnej sily, ktorí pre udržanie akého-takého príjmu pracujú v oblasti údržby, služieb a zabezpečenia pozadia celého riadiaceho aparátu. Tie najslabšie ohodnotené miesta sú v týchto veľkomestách obsadzované práve imigrujúcim obyvateľstvom.

Ako už bolo povedané, kritika týchto perspektív spočíva v pojatí imigrantov ako pasívne subjekty, ktoré sú hračkou v ruke kapitalistického systému. Neberie v úvahu aspekty rozhodnutia, pohybu, geografického pozadia migrantov.

nasledujúca podkapitola:
2.3 Mikro-sociológia: od individuálneho rozhodnutia ku rodinnej stratégie

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář