Jdi na obsah Jdi na menu

2.3 Mikro-sociológia: od individuálneho rozhodnutia ku rodinnej stratégie

4. 9. 2015

prejsť na Úvod s Obsahom
predchádzajúca podkapitola: 2.2. Makro-sociológia: príťažlivosť ponuky

http://4.bp.blogspot.com/-vED4Hvn1EnI/VYQyzzF5LeI/AAAAAAAACbk/gyPosúvame sa do priestoru mikro-sociológie, ktorá sa zameriava zvlášť na rozhodnutie migrovať, ako na rozhodnutie slobodné a chcené jednotlivcom, založené na racionálnej kalkulácie výhodnosti takéhoto rozhodnutia. Je založené na predpokladu, že ak človek má pred sebou dve tri možnosti, vyberie si tú najvýhodnejšiu.

1. Prvá takáto teória pochádza z dielne neoklasických ekonómov, podľa ktorých rozdielnosť miezd a možnosť zamestnania sú pozadím ľudských rozhodnutí. A migračné pohyby sú efektom sumy subjektívnych rozhodnutí jednotlivcov alebo rodín. Teda, rozhodnutie imigrovať do západných rozvinutých krajín je výsledkom porovnania reálneho príjmu doma a predpokladaného v cieľovej krajine. Hovoríme o možnosti rastu príjmu, ktoré v sebe nesie určité jednorázové a trvalé, materiálne a nemateriálne “výdavky”. To vysvetľuje prečo niektorí zostávajú a iný sa rozhodnú presunúť. Keď situácie v pôvodnej a cieľovej krajine sa vyrovnajú, následne upadne aj motivácia migrácie.
Táto teória je jedna z najstarších a má veľa podporovateľov medzi členmi medzinárdných organizácií. Kritici poukazujú, že ani táto teória nevysvetľuje dôvod vycestovania. Táto teória sa snaží redukovať ľudské motivácie na číro ekonomické. Mnohí poukazujú na to, že do migračného pohybu zväčša neuvádzajú rozdielnosti medzi príjmami, ale neznesiteľná finančná situácia. Taktiež do pohybu sa nedávajú ľudia z najchudobnejších krajín a nesmerujú do najbohatších krajín. Emigrant je pohnutí na základe nepresných údajov, neschopných verifikovať, ktoré sú odovzdávané ústne a priamo.

2. Ďalšou teóriou, ktorá k úrovni príjmu a zamestnanosti pridáva ďalšie aspekty, je “nová ekonómia migrácií”. Snaží sa poukázať, že migrácia nie je individuálnym rozhodnutím jednotlivcov ale rodinou možnosťou, ako diverzifikovať rodinné príjmi ale i možné riziká. Poslanie jedného alebo dvoch členov predstavuje racionálne rozhodnutie, ktoré nie je postavené na túžbe jednotlivca po blahobyte. Napr. najstarší či najstaršia sa obetuje pre dobro celej rodiny a odchádza za prácou. Do takýchto rozhodnutí nevstupuje len možný zisk, ale skôr stabilizácia politickej a kultúrnej situácie či systému príjmov. Je jasné, že nestačí ekonomické zlepšenie situácie v pôvodnej krajine pre úpadok emigrácie. Ak zostáva nestabilita v regióne rodina sa bude stále usilovať o danú diverzifikáciu príjmov a možností. Následným efektom je často rast očakávaní a ešte väčší posun mladej generácie, pričom v pôvodnom priestore nastáva zostarnutie populácie.

3. Je možné hovoriť o minoritnej "emancipačnej teórii", podľa ktorej z tradične zmýšľajúceho prostredia, založeného na silne patriarchálnej alebo religióznej tradícii, odchádzajú jednotlivci túžiaci sa oslobodiť, odchádzajú z tradičného prostredia.

Pri všetkých týchto mikro-sociologických teóriách, ktoré vysvetľujú ekonomicko-individuálne a rodinné impulzy chýba prepojenie s predchádzajúcimi makro-sociologickými vysvetleniami. Nasledujúce podkapitoly 2.4 Sociálne siete a migračné inštitúcie a 2.5 Neočakávané dopady a následky regulácie predstavujú isté prepojenia medzi jednotlivými pohľadmi.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář