Jdi na obsah Jdi na menu

Je liberalizmus novým režimom? - časť I.

18. 1. 2015

Tri najdôležitejšie režimy 20. storočia predstavili mnohé negatívne elementy, ktoré priviedli ľudstvo ku skaze Druhej svetovej vojny. Medzi viditeľné aspekty v ich politickej propagande iste patrili: Ad1) Vyvolanie pocitu nebezpečenstva, ktoré prichádzalo z vonku, a ktorý vzbudzoval stav vojny; Ad2) Budovanie charizmy Leadera, ktorý privedie národ k víťazstvu nad nepriateľom; Ad3) Tretím elementom bol koncept "Nového človeka", nad ktorým by som sa chcel pozastaviť.

Aj režimy chceli "Nového človeka"

Všetky režimy niesli v sebe túto ideu, že národ jednej krajiny musí prejsť určitou - doteraz nepoznanou cestou, ktorá je diametrálne odlišná od tých, ktoré sú doteraz poznané. Hovoríme o ídee "Nového človeka”, ktorá sa stáva charakteristickou črtou každého režimu. Táto idea je postavená na antropologickej transformácii. Neexistuje už jednoduchá dejinná evolúcia v pochopení človeka a spoločnosti, ale hovoríme o politickom rozhodnutí radikálnej zmeny. Ňou sa potvrdí nový model, ktorý doteraz neexistoval. Toto bolo možné vidieť tak v komunistickom ako aj v nacisticko-fašistickom režime.

http://www4.pictures.gi.zimbio.com/Germany+Remembers+East+GermanKomunistický režim túto myšlienku prestavil v ideovej štruktúre “sovietskeho realizmu”. Aj keď nesie pomenovanie realizmus, predsa nepredstavuje realitu ako takú. Prezentuje určitú perspektívu budúcnosti: chce predstaviť ako bude reálne človek vyzerať progresívnym prijatím komunistickej doktríny. Ako bude reálne vyzerať človek budúcich rokoch komunistického raja. Realizmus, ktorého cieľom nie je popísať a zadefinovať súčasného človeka, človeka viditeľného v reálnom svete, ale definovať obraz človeka, ktorého tvárnosť nadobudne obyvateľ komunistického raja v rozmedzí niekoľkých rokoch. Túto myšlienku zadefinuje do zákona ako normu na nutné prijatie.

http://img-fotki.yandex.ru/get/4119/141128800.102/0_7a337_a727b3Niečo podobné je možné vidieť v myslení nacizmu-fašizmu. Joseph Goebbels, nemecký politik a minister propagandy Tretej ríše, v jednom zo svojich najpodstatnejších a najviditeľnejších prejavoch povedal: “Dnes sa buduje nová normalita”. Toto budovanie už nie je postavené na pevných základoch, ktoré sú definované dejinami uvažovania a racionality. Ale postavené na obrátení dejín hore nohami. Normálnym sa stáva to, čo doteraz bolo abnormálne. A naopak, historické excesy sa stávajú normou. Toto sa deje teóriou šírenou politickou propagandou, ktorá je masmédiami rozširovaná ako verejná mienka. Táto teória hlása, že sa zmenili súvislosti a parametre života. Čo v reálnom živote nebolo vidieť (Nemecko a krajiny Západu sa v tom čase dostávajú do normálu, priemysel rastie a ekonomika sa rozvíja.) Teda, hovoríme o novom zmýšľaní a chápaní reality ako o znovuzrodení ľudstva. To doterajšie, to budované po stáročia bolo mylné a otrocké. Táto idea sa stáva spasiteľskou ideou pre ľudstvo, ktoré sa od dnešného dňa chápe novým spôsobom.

Nezdá sa vám, že tu máme nejakú podobnú analógiu. Nestáva sa liberalizmus režimom, ktorý chce vytvoriť “nového človeka” - a-pohlavného, a-morálneho, a-etického? Tohto človeka nechce vytvoriť prirodzeným vývojom cez racionálne uvažovanie nad realitou, ale ako komunistický režim predstavuje človeka, ako bude vyzerať, ak sa vyberie cestou ním definovanou. Nebezpečenstvo je v tom, že slúžiac si propagandou šíriacou sa masmédiami (ktoré sú je naklonené) je spoločnosť manipulovaná k presvedčeniu, že to tak už v skutočnosti je.

Máme masmédia, ktoré nám neustále masírujú hlavy tým, že podmienky života sa obrátili o 180 stupňov a človek musí začať ináč zmýšľať. Že to, čo bolo doteraz normálne, sa stáva nenormálnym. Dnes je ten správny deň, aby sme zadefinovali “novú normalitu”. Aby sme dnes zadefinovali nového človeka. Už nie človeka - ako muža a ženu, ktorí spojením svojich životov manželstvom vytvárajú rodinu. Teda už to nie je spoločenstvo osôb, kde sa hľadá dobro aj toho najposlednejšieho. Kde členovia žijú pre dobro rodiny. Prevrátením tejto myšlienky sa rodina stáva prostriedkom realizácii môjho komfortu a pohodlia. Človek ako a-definovaný jednotlivec, ktorý hľadá sebauspokojenie. Freud, čiastočne aj Adler by sa tešili.

Poviete si, zmeny sú potrebné aj v chápaní človeka. S tým súhlasím, pretože by sme tu mali stále otrokárstvo, feudalizmus a ďalšie excesy ľudstva. Ale tieto zmeny nenastávali politickými rozhodnutiami. Bolo to zmenou postupného vývoja poznania a myslenia, ktorým človek obohacoval svoj pohľad na seba. Toto neskôr zadefinoval legislatívou. Režimy a liberalizmus (medzi liberálov rátam aj ľavičiarov, pretože sú deťmi liberalizmu) chce túto transformáciu urobiť legislatívnym rozhodnutím, ktorému sa musí podriadiť masa. Chce vytvoriť “nového človeka” bez vývoja a bez histórie.

A preto sa pýtam, nie je potrebné, aby sa “normálne uvažujúci” ľudia (myslím tým: žijúci v normálnom-reálnom svete myšlienok) zdvihli a zadefinovali to, čo je normálne. Alebo sa necháme uniesť propagandou masmédií (o tom ešte napíšem v ďalšej časti) prinášajúcich strach z nebezpečenstva normálnosti (to, čo všetci vo svojej každodennosti žijeme), ako niečoho stredovekého, mystického, a-racionálneho? Necháme sa vmanipulovať do ľavičiarskej a liberálnej fikcie neexistujúcej novej predstavy človeka?

PS: Ešte na záver, všimnite si, prečo ľavičiari (takzvaní moderní “sociálni demokrati”) sú súčasťou tohto procesu definovania idei “nového človeka”. Už pápež Pius XI. jasne zadefinoval: “Otcom socializmu je liberalizmus, ale jeho dedičom bude boľševizmus”. Ľavičiar je dieťa liberála, preto neustále pochybnosti nad nemožnosťou spojiť kresťanstvo so socializmom.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

presviecanie o autorovom presvedceni

(pozorny citatel, 4. 2. 2015 11:02)

podsuvanie zaverov, ku ktorym by mal citatel tohto clanku dospiet a opieranie pravdivosti tychto zaverov o autorove dojmy, teda NIE realne/pravdive fakty a skutocnosti, zvladol autor bravurne, no pozorneho citatela, nemoze zmiast zavadzajuca analogia a sugescia.

naznak protirecenia autora sebe samemu pobavi a vyvola udiv nad neobjektivnostou autora clanku. jedina veta, ktorej hlbku by som ocenil, ak by nebola pouzita so zamerom vyjadrit autorov negativny postoj k problematike je:

"Bolo to zmenou postupného vývoja poznania a myslenia, ktorým človek obohacoval svoj pohľad na seba."

Re: presviecanie o autorovom presvedceni

(Dominik Macák, 4. 2. 2015 11:44)

Tento článok je naozaj o predstavení môjho presvedčenia (tak ho aj predstavujem) a to v porovnaní všetkých troch viditeľných prvkoch, na ktorom stavali existenciu samotné režimy. Toto je jeden z nich.
Neviem, kde sa nachádza protirečenie? V akceptovaní potreby zmeny? Tento článok nehovorí, o konkrétnych zmenách, ale o spôsobe, ako tieto zmeny nastávajú. V tomto sa liberalizmus stáva režimom alebo už vo svojej podstate je.
Ak by som hovoril o konkrétnosti: napríklad porovnanie vyjadrení dvoch pohľadov na gender ideológiu: https://rodovescitlivovanie.wordpress.com/ a http://web.changenet.sk/.../20140617120259286_gender.pdf . Po jej prečítaní, ako som to vyjadril na mnohých fórach: mi je jasné, že prvá výzva vychádza z pomenovania reality a psychologickej či pedagogickej praxe, kým tá druhá (SAV) vychádza z toho, čo od nás požaduje zákon a smernice EÚ..." Túžba zadefinovať určitú novú realitu cez zákon a smernice. Takto zmeniť antropológiu.

Strasne kydy

(Kleofasz Kutya, 21. 1. 2015 9:21)

Nie vsetko co vyzera ako myslienkova cinnost nou aj je.
Toto je napriklad konstrukcia otazok a argumentacia k vopred znamym odpovediam.

K sociológii

(Matulay, 19. 1. 2015 11:23)

Analýza je výborná, miestami by sa dala ešte rozvieť a podložiť argumertmi z histórie