Jdi na obsah Jdi na menu

Som to ja?

17. 4. 2019

zrely.jpgVšetci poznáme múdrosť i tragickosť, ktorá sa skrýva v ľudovom porekadle: Nekrič hop, kým nepreskočíš! Ja v ňom vnímam ukryté tajomstvo ľudskej osoby. Človek vo svojej každodennosti je schopný všetkého. Vie vykonať nesmierne dobro a vznešené činy, ale i prijať úlohu ničiteľa (často vedome, inokedy nevedomky). Preto na hodnotenie je potrebné počkať si na ten správny čas.

V dnešnom evanjeliu, potom ako Ježiš oznamuje budúcu zradu svojej osoby, učeníci zosmutnejú a jeden po druhom sa začínajú vypytovať: “Som to ja, Pane?” Všetci sa vnímajú ako potenciálni zradcovia. Skupinka nasledovateľov si nie je istá a verná, ako by mala byť v rozhodnom momente. Aj Judáš kladie tú istú otázku: “Som to azda ja, Rabbi?” Možno s rovnakým prízvukom, ale istotne s iným vedomím. Tí prví kladú pred Krista svoje pochybnosti, on kladie svoje rozhodnutie.

Tieto otázky však hovoria o dôležitej skutočnosti: učeníci pociťujú v sebe stav zmätenosti. Oznámenie zrady poukazuje na to, že učeníci ešte nepochopili Ježišovu cestu. Začínajú si uvedomovať, že jeho projekt nie je v zhode s ich túžbami a predstavami. Preto je každý z nich potenciálny zradca. Koľkokrát si v srdci kladieme otázku: Je to alebo ono správne? Predsa, nás Kristus pozýva na večeru, pri ktorej nám pomáha pochopiť správnosť našich myšlienok, rozhodnutí a konaní. Odpovedá nám na našu otázku: “Som to ja, Pane?” Preto nekrič hop, kým neprekročíš, ale pýtaj sa Krista.

 

Mt 26,14-25: Jeden z Dvanástich volal sa Judáš Iškariotský odišiel k veľkňazom a vyzvedal sa: „Čo mi dáte a ja vám ho vydám?“ Oni mu určili tridsať strieborných. A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho. V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a pýtali sa ho: „Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?“ On povedal: „Choďte do mesta k istému človekovi a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.“ Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili veľkonočného baránka. Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl. A keď jedli, povedal: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.“ Veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Som to ja, Pane?“ On odpovedal: „Kto so mnou namáča ruku v mise, ten ma zradí. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“ Aj jeho zradca Judáš sa opýtal: „Som to azda ja, Rabbi?“ Odpovedal mu: „Sám si to povedal.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Komentár

(Stanislav, 17. 4. 2019 7:36)

Teraz mi to došlo. Sme ľudia, preto sme hriešni. A hriešni sme už tým, že sme potenciálni Judášovia. Hoď kameňom, kto si bez viny.