Jdi na obsah Jdi na menu

3.8. Na ceste do Roncesvalles

Ráno, po dobrom spánku ma prebudil neúprosne budíček. Bolo treba vstávať, preogranizovať batoh, aby bol pripravený na začiatok púte. Napísať "myšlienočku" do kroniky pre Annu a Josého pre ich srdečné prijatie. Prišli mi na um slová z Kroník Narnie od C.S. Lewisa, ktorý opisoval situáciu, v ktorej dve deti stáli v rozprávkovej ríši pred zlatým zvonom, na ktorom boli napísané tieto slova: Odvážny pútniku, rozoznej zvon a očakávaj nebezpečenstvo; alebo sa do smrti sužuj, čo by sa stalo, ak by si udrel na ten zvon (nateraz parafrázujem, keď sa vrátim domov, napíšem doslovnú citáciu).

Na ich zvonček som zazvonil a bol som srdečne prijatý. Pretože mi vysvetlili cestu, nebolo problém sa dostať na autobusovú stanici, kde som nastúpil na autobus do Pamplony, ktorý bol naplnený "budúcimi pútnikmi". Niektorí išli do Pamplony a iní do Iruñe, teda na Francúzsku cestu alebo Severnú Španielsku cestu. Vedľa mňa sedel šesťdesiatpäť ročný Španiel, ktorý sa vybral prejsť bicyklom tú Severnú.

V Pamplone som mal dve hodiny času na zapisovanie myšlienok. Hodinová cesta do Roncesvalles ubehla veľmi rýchlo, horšie to bolo s čakaním na ubytovanie. A tak som dobehol na sv. omšu bez sprchy a 5 minút po začiatku. Ale požehnanie a sv. prijímanie som mohol na začiatku svojho putovania prijať v starobylom chráme v rámci Augustínskeho opátstva, ktoré teraz funguje ako útulok pre pútnikov.

Pár fotiek somhttps://flickr.com/photos/141402661@N04/sets/72157671052843092 vložil do albumu na tomto linku.