Jdi na obsah Jdi na menu

8.8. Z Torres del Rio do Navarrette

8. 8. 2016

Moja "talianska kompany" sa rozhodla vyraziť na cestu okolo tretej v noci. Ja aj s Antonom sme pokračovali v našom klasickom rozvrhu. Dôvod bol jednoduchý - do Logroña by sme sa dostali okolo 7.30 a už poznajúc časy v Španielsku - našli by sme tam všetko zatvorené. Od krásnej katedrály až po obchod so športovým oblečení, kde som potreboval kúpiť ponožky. Plánovali sme prejsť len 20 kilometrovú trasu do Logroña. Cesta viedla cez zvlnenú krajinu a zhodou okolnosti sme sa pri východe slnka nachádzali na jednom kopčeku. Bol to super pohľad, obloha sa postupne sfarbovala a prechadzala z čiernej do červenej, aby sa po dobrej hodine zafarbila do tmavomodrej. Ak by bolo na horizonte more, zlievalo by sa to všetko do jedného celku. Prvé mestečko, do ktorého sme vošli, sa volalo Viana, kde som sa za "úsvitu" pomodlil ranné chvály a kúpil koláče z lístkového cesta - cukráreň bol jediný obchod otvorený o 7.30. Mesto prázdne a "mŕtve", kde tu nejaké auto prebehlo okolo. Po príchode do Logroña sme navštívili katedrálu. Pri východe z katedrály sme sa opýtali "španielskeho cigána" na nejaký obchod športového oblečenia, ktorý sme nenašli. Na informáciách ma poslali skoro cez celé mesto. Tak sme po Logroñi nachodili skoro celé tri kilometre. Vidiac, že ešte nie je ani poludnie, rozhodli sme sa ísť na ďalšie ďalšiej stácii menom Torres del Rio. Na moje prekvapenie som tam stretol ešte aj partiu z prvého dňa, ktorí prepáliac to na začiatku museli stále viac oddychovať. V Albergue sa nachádzal ešte aj bazén, ktorý perfektne uvoľnil svaly. Postupne som si ešte viac uvedomil pravdu, ktorú mi pripomenul v emaily jeden kňaz: "kto chce spoznať Cirkev, nech ide do Ríma; kto chce spoznať Ježiša, nech ide do Izraela a kto chce spoznať sám seba, nech putuje do Compostely”. Človek postupne tejto ceste vážne spoznáva svoje limity a svoje fixácie.

Ďalšie pridané fotky do albumu.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář