Jdi na obsah Jdi na menu

Hinduizmus

12. 3. 2010

To, čo dnes poznáme ako hinduiz­mus, sa vyvinulo do bohatej pluralistickej nábožen­skej kultúry s množstvom rozmani­tých zvykov, podôb uctievania, bohov a bohýň, teológií, filozofii, príbehov, umenia a hudby. Veľa hinduistov verí, že podstata ich učenia zostáva po stá­ročia rovnaká. Lenže kvôli rozmanitosti v rámci hinduizmu možno hovoriť skôr o hinduistických náboženstvách než o jedinom hinduistickom nábožen­stve.

Pre mnohých hin­duizmus nie je ani tak systémom ná­boženských predstáv, ako skôr spôso­bom života, náboženskou kultúrou, duchovným a intelektuálnym hľada­ním. Ide o istú etickú náuku: o láskavosti a pravde, pohos­tinnosti voči hosťovi, úcte k rodine a osobitne k starším a k rodičom.

Bohovia

V Hinduizme existuje mnoho bohov a bohýň. Dvoma prvotriednymi bohmi, hin­duistami všade uctievanými, sú Šiva a Višnu. Višnu sa spája hlavne so zachovaním kozmu a jeho správneho poriadku. Preto je spätý s pozíciou kráľa a so zachovaním zákona, poriadku, spravodlivosti. Šiva, „dobrotivý“, pán jogínov (askétov), ako božský milenec.

Karma

Karma je viera, že činy človeka určujú jeho situáciu v tomto živote a znovuzrodenie v nasledujú­com. Vý­sledkom dobrých skutkov je dobrá karma, ktorá prináša šťastie v tomto živote a dobré narodenie v nasledujú­com živote; výsledkom zlých skutkov je zlá karma, ktorá môže viesť k me­nej želateľným znovuzrodeniam v nasledujúcom živote v podobe človeka na nižšej priečke spoločenskej hie­rarchie - alebo zvieraťa.

Tri cesty k du­chovnému naplneniu

Džňána (poznanie, vhľad, múdrosť - oslobodzuje od karmy a znovuzrodenia a vlastne od choro­by, staroby a smrti), karma (čin - umožňuje obyčajným ľuďom dať duchovný vý­znam svojmu každodennému živo­tu) a bhakti (neobmedzená láska k bohu - charakterizuje silný osobný vzťah medzi božstvom a jeho vyznávačom). Niektorí hinduisti sa nazdá­vajú, že každá z týchto troch ciest si vyžaduje výhradné sústredenie a stačí na vyslobodenie.

Štyri ciele, ktoré zabezpečujú duchov­nú a spoločenskú harmóniu

Artha (svetské bohatstvo a úspech) je správnym cieľom, ak sa za ním ide bez túžby, hnevu a chamtivosti. Prospe­rita je základom dobre usporiada­ného štátu a ľudia potrebujú arthu, ak majú praktizovať náboženstvo.

Kárna (potešenie, túžba) je vykonávame čin­ností spôsobujúcich potešenie, vrátane sexuality, hry, oddychu, umenia a literatúry.

Dharma (cnosť, morálka) je konkrétnym súborom povinností človeka a aj absolútnou, univerzálne platnou morálkou.

Mókša (duchovné vyslobodenie) je najvyšším hinduistickým cieľom. Je vyslobodením z pút utrpenia a znovuzrodzovania.
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář