Jdi na obsah Jdi na menu

ObrazekPotom ako sme sa zastavili nad biologickými potrebami človeka – spánok, stravovanie a fyzický pohyb; a poukázali na jednu dôležitú zmenu v ich chápaní, chceme dnes sa pozrieť na svoj život a odhaliť ďalšie jeho dimenzie, ktoré sú potrebné harmonizovať. Trochu tak dopĺňame to, čo bolo povedané minulý rok na mládežnických omšiach, keď sme rozprávali o troch dimenziách človeka:
1. telesná (človek potrebuje jesť, oddýchnuť si, pohyb)
2. duševná (túžba po poznaní, spoločenstve, citovom vyžití)
3. duchovná dimenzia (prežívať lásku, vieru, poznanie Boha, nadprirodzena).
Tu sa chceme pozastaviť nad tou druhou dimenziou človeka. V nej ide o realizáciu dvoch potrieb: 1. profesijné a pracovné aktivity; 2. citový a vzťahový život.

→ Profesijné a pracovné aktivity
Poznáme veľmi dobre príslovie Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra, ktoré dnešná mládež pretvorila na Čo môžeš urobiť zajtra nechaj na pozajtra a máš dva dni voľna. Je viditeľné, že mládeži práca nevonia, preto kde sa pracuje, tam radšej nezavadzajú. Preto je vhodné, aby sme sa zamysleli, čo práca v skutočnosti je a čo človeku prináša.
ObrazekMladý človek chce byť nezávislý. Často počuť z jeho úst slová: Čo sa staráš! Teba do toho nič nie je! Je to prirodzená túžba človeka osamostatniť sa, vytvoriť si svoj vlastný okruh ľudí, ktorí smú vstúpiť do jeho súkromia. Ináč človek zakrpatie a stane sa akoby vitrínkou v živote svojich rodičov, ktorí budú rozhodovať, kde sa postaví, čo bude robiť, kam pôjde, s kým sa ožení/vydá... A súčasťou tohto vytvorenia svojej nezávislosti je zodpovednosť za prácu. Ale poďme po poriadku.
Roky gymnázia, stredných škôl a univerzít sú časom prípravy na život. Často tento čas je prežitý povrchným spôsobom ako niečo zaťažujúce, obmedzujúce, zbytočné či nudné. Stačí si pomyslieť na to, akú hodnotu prikladáme k niektorým predmetom, keď ich považujeme za nudné či nepotrebné.
Je nutné, aby sme si uvedomili, že študentský čas je časom prípravy na budúcnosť. Od neho sa odvíja naša budúcnosť, pretože po úspešnom skončení štúdia je človek odmenení adekvátnou prácou. Nemôže očakávať ten, ktorý ledva skončil strednú školu, že budem mať postavenia riaditeľa... Zároveň je pre nás nesmiernym darom zo strany toho, kto sa počas štúdia o nás stará (napríklad rodičia, starí rodičia...). Teda štúdium sa stáva zodpovednosťou, ktorú treba prijať svedomito; je činnosťou, ktorej aj z etických dôvodov okrem osobného zisku, je potrebné venovať sa s plným vedomým.
Potom prichádza čas práce, ktorý je dôležitou dobou k tomu, aby sme vytvárali nezávislý život. Nie sme závislí od rodičov, príbuzných či od štátnych dávkach. Práca sa stáva darom pre človeka, pretože prináša časnú slobodu. Je to darom od Boha. Dar, ktorý dáva pre každého človeka. Koľko ľudí prežíva desivú drámu života, keď nemajú zaručenú prácu. Každodenná práca musí byť prijatá a prežitá s týmto vedomím daru, ktorý nás vedie ju vykonávať so zodpovednosťou a presnosťou, bez toho aby sme premárnili čas. Čas ôsmych hodín musí byť prežitý s maximálnym zaťažením.
Pre mnohé osoby sa štúdium a zamestnanie stáva nie len profesiou ale aj povolaním. Napríklad taký chirurg, ktorý zanecháva aj počas noci svoju rodinu kvôli vyššiemu dobru, ktorým je život pacienta. Pre tieto osoby ich povolanie je úzko previazané s osobným životom. Škoda, že mnohí títo ľudia strácajú toto povedomie, kedy byť policajtom, doktorom, zdravotnou sestrou, politikom, psychológom, kňazom sa mení len na obyčajné zamestnanie...

→ Citový a vzťahový život

ObrazekŽivot každej osoby je vnútorne vpísaný do jej srdca. Súčasťou života sú citové vzplanutia voči druhým – sympatie či nesympatie, dôvernosť či odstup, zamilovanosť, nenávisť, prijatie či odsúdenie... Každá normálna osoba má spôsob, ako sa citovo prejavuje. Preto ďalšou z potrieb človeka je citová a vzťahová požiadavka. Je pozoruhodné, ako to dnešnej spoločnosti je: Desiatky rokov venujeme intelektuálnej činnosti (rozvíjame poznanie, inteligenciu, vzdelanie) a nevenujeme špecifický čas výchove srdca. Z toho vzrastá istá krehkosť a nestabilita osoby, ktorá medzi tým, ako žije s veľkou profesionalitou a kompetenciou udelené úlohy v zamestnaní, nedokáže prežívať so zodpovednosťou a plným vedomím svoj citový život.
Dnes je stále ťažšie ovládať a vychovávať naše vášne či pocity. Rýchlym tempom rastie počet ľudí, ktorí sú zaťažení svojou pocitovou nevyrovnanosťou. Stačí sa pozastaviť nad neúnosnou a prehnanou prítomnosťou či starostlivosťou o domáce zvieratá, ktoré sa nechovajú na úžitok (mäso, srsť, práca, krása...), ale preto, aby človek sa citovo naplnil. Preto sa letmo pozastavme nad troma kategóriami ľudí, ktorí vstupujú do nášho života:
Známi – osoby s ktorými sa z rôznych dôvodov stretávame, poznáme ich adresu, telefónne číslo, zamestnanie... Vyrovnaná a otvorená osobnosť dokáže si vybudovať vzťah so stále viac osobami. Bohužiaľ mladí majú tendenciu uzatvoriť sa stále menších skupinkách, do ktorých nechcú prijať nových-nepoznaných. Tu je možné cvičiť sa v schopnosti prijať odlišnú osobu so srdečnosťou a otvorenosťou. Zároveň sa stávajú pre nás zrkadlom, ktoré odzrkadľuje naše očakávania a túžby.
Priatelia – Jestvuje príslovie: Kto nájde priateľa, nájde poklad. Pravé priateľstvo človeka necháva rásť a obohacuje ho. Škoda, že často prežívame život v klamných priateľstvách, kde sme klamaní a aj klameme druhých.
Príbuzní – to sú tí, s ktorými nás viaže pokrvné príbuzenstvo. Tento vzťah je často prežívaný bez akýchkoľvek škrupúľ ako otvorený vzťah. Môže sa stať, že tento vzťah nemá žiadnu pocitovú zložku a je to vzťah z povinnosti a spolupatričnosti. S to vzťahy, ktoré často najhoršie prežívame. Často sa k známym a priateľom správame vyberavejším spôsobom, ako k rodine.

→ Otázky na zamyslenie
1. Beriem študijné povinnosti vážne? Dokážem pracovať aj bez donútenia?
2. Aký mám vzťah s mojimi rodičmi? Dokážem im povedať aj to, čo priateľom?
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář