Jdi na obsah Jdi na menu

Pokračujeme v hľadaní rovnováhy človeka. Aby sme túto rovnováhu získali je potrebné nechať priestor a čas pre rozvoj všetkým trom dimenziám človeka: telesnej (človek potrebuje jesť, oddýchnuť si, pohyb), duševnej (túžba po poznaní, spoločenstve, citovom vyžití) i duchovnej (prežívať lásku, vieru, poznanie Boha, nadprirodzena). Skúsme sa teraz pozastaviť nad tou poslednou, aby sme tak dali na miesto svoje hodnoty.
Odvážim sa povedať, že každý človek túži po šťastí. Mnohí však túžia po tom, ktoré spočíva vo vlastnení čo najväčšieho bohatstva. Často neprídu na to, že bohatstvo neznamená šťastie. Veď už grécky filozof Demokritos v piatom storočí pred Kristom vyslovil myšlienku: „Šťastie sa neskrýva vo vlastníctve stád alebo zlata; šťastie sídli v duši. Šťastie alebo nešťastie je vecou duše.“ Kto šťastie nepociťuje vo vlastnej duši, ten sa za ním márne ženie po celom svete vlastníctva a úspechu. Nikdy ho nebude dosť vlastniť, nikdy nebude mať taký úspech, aby bol konečne šťastný. Šťastie človeka sídli v jeho duši, v jej vnútornej ríši, tam kde kraľuje Boh. Nie nadarmo po svojej vlastnej trpkej skúsenosti života sv. Augustín vo svojom diele Vyznania skonštatoval: „Nespokojné je moje srdce, kým nespočinie v Tebe, Bože.“ Jedine viera vo večného Boha, ktorého si snažím uchovať vo svojom vnútri, ma môže naplniť skutočným šťastím.
→ Viera – súčasť života
Vedeli by ste odpovedať na otázku: Koľko ľudí verí v našej obci? Niektorí z nás by pohotovo zrátali tých, ktorí chodia pravidelne alebo nepravidelne do kostola a dostali by číslo veriacich. Ale najbližšie k pravde je skutočnosť, že verí skoro každý, až úplne každý.
Predstavte si človeka stojaceho na zastávke, ktorý tvrdí o sebe, že je ateista – neveriaci. Keď príde autobus, šikovne doň nastúpi, štikne si lístok a pohodlne sa usadí na voľnom sedadle. Zvláštny neveriaci. Veril, že je to ten správny autobus, ktorý ho dovedie na požadované miesto, a že pôjde podľa cestovného poriadku. Veril, že šofér je naozaj dobrým šoférom. Keby náš človek bol naozaj neveriaci, chcel by od šoféra vidieť jeho občiansky a vodičský preukaz; musel by podstúpiť dychovú skúšku, či náhodou pred tým nepil; a celú cestu by stál nad šoférom, aby sa uistil, či ide správnym smerom. Nič z toho neurobil. VERIL...
Táto prirodzená viera zohráva dôležitú úlohu v živote človeka. Ale predsa by sme teraz chceli definovať inú vieru. Čo znamená kresťanská viera v Boha? Skúsme vyjsť zo samotného slova VERIŤ.
Napríklad nemecké národy mali iné chápanie tohto slova. Nemecké slovo glauben vychádza z koreňa liob, a vlastne znamená: považovať za láskavého, schvaľovať, vidieť dobro. Viera je teda určitý pohľad na skutočnosť – vedome vnímam dobro vo svete a v ľuďoch. Viera bola pre nich len určitý prejav dôvery voči svetu a ľuďom. Pre Grékov slovo pisteteuein sa vzťahovalo na pravieru vo svet. Veriť znamenalo mať vedomie, že svet sa nachádza v dobrých Božích rukách. A preto verili, že aj v ich živote to všetko dopadne dobre.
Židia týmto slovom vyjadrovali ustálenosť, istotu či presvedčenie. List Hebrejom vo svojej definícii zachytil židovské pochopenie viery: „Viera je základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme.“ (Hebr 11,1) Viera znamená ukotvenie duše v neviditeľnom svete, ktorý sa nachádza mimo akéhokoľvek dôkazu. Je zvláštnym spôsobom života, ktorý vyviera z dôvery k Bohu.
Preto je možné skonštatovať, že: Je to dar, je to milosť. Dar, ktorý dáva Boh, a na ktorý človek odpovedá áno. A na viac je to postoj. Viera nie je filozofický svetonázor, viera je štýl života, viera je uskutočnená odpoveď na Božiu výzvu. Viera je prijatie Božieho Syna Ježiša Krista do nášho života. Viera je krok do tajomstva, je o intimita s Bohom, je kvasom nového života.
→ Najdôležitejšie hodnoty života
Človek, ktorý si chce vytvoriť projekt života, ktorý by obstál v dnešnej dobe, nemôže sa zastaviť len pri telesnom a duševnom rozmere. Musí ísť ďalej a zamerať sa na duchovný rozmer svojej bytosti. Preto si aj mi položme otázku: Aké miesto patrí Bohu v mo jom konaní? Keď si spomenieme na Desať Božích prikázaní, hneď prvé, ktoré je radikálne a svojím spôsobom prekvapuje, hovorí: Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egyptskej krajiny, z domu otroctva. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! (Dt 5,6-7). Je neskromným a náročným prikázaním: iba Boh je Boh!
Pozrime sa na svoj život! Často si ani neuvedomujeme koľko iných bohov a bôžikov uznávame vo svojom živote. Tak náš život sa z monoteizmu premieňa v polyteizmus. Tak ako Izraeliti vytvorili si zlatú modlu, aj my si vytvárame s úzkostlivosťou nedefinované množstvo modiel, ktorým bezvýhradne adorujeme. Ideálne v našich myšlienkach Boh je dôležitý, je jediný Boh, a občas si na neho spomenieme: hovoríme, že veríme...
Preto si položme otázku: koľko času venujeme Bohu – je to dôležitý čas, tvorený z modlitby a jeho poznania, počúvanie jeho Slova. Skúsme si to prepočítať, koľko týždenne venujeme my mladí čas Bohu:
Predpokladajme (v ideálnom prípade), že venujeme 5 minút raňajšej a večernej modlitbe – máme 10 minút na každý deň. Dajme tomu že prídete na nedeľnú sv. omšu (60 min.) + mládežnícku sv. omšu (45 min.) počas týždňa – spolu to máme 105 min. A k tomu môžeme pripísať nejaké to stretnutie (náboženstvo, mládež. stretnutie, biblické stretnutie...), kde sa aktívne hovorí o Bohu. To máme ďalších 45 min. Takto, v ideálnom prípade, venujeme počas týždňa Bohu 3 hodiny a 40 min. Na jeden mesiac to vychádza 15 hodín a na celý rok, ktorý ma 365 dní to vychádza 180 hodín, čiže necelých 8 dní. Je to dosť na to, aby sme si povedali: SME KRESŤANIA?
Tento prepočet musí byť doplnený otázkami na telo: Koľko z nás mladých sa pravidelne modlia ráno a večer? Koľko z nás prichádzajú na sv. omše? Koľko z nás aktívne sa zúčastňujeme na nejakých stretnutiach? Možno, že sa mýlim a mnohí z vás venujete Bohu omnoho viac času: cez službu druhým ľuďom – charitu, každodennej účasti na Eucharistii, osobnom čítaní Svätého písma, modlitbe Breviára či Svätého ruženca, každodennému Spytovaniu svedomia, pravidelnej Sviatosti zmierenia, Duchovnému vedeniu...
→ Otázky na zamyslenie
1. Čo chápem pod mojím skonštatovaním: Verím v Boha?
2. Skús si prepočítať čas, ktorý venuješ bezvýhradne Bohu počas týždňa a zamysli sa nad tým, či je to dosť!
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář