Jdi na obsah Jdi na menu

ObrazekMnohým mladým ľuďom som dal základnú otázku života, ktorú by si mal dennodenne dať každý z nás: Si spokojný so svojím životom? Ako ho prežívaš? Aká si osobnosť? Trochu ma zarazila ich odpoveď. Z 90% boli odpovede: Áno som spokojný. Mám dobrý život. Nič nechcem meniť. Kde tu sa objavilo aj pokorné konštatovanie: Mám čo ešte vylepšovať, meniť, naprávať, zanechať... Skúsme si prečítať jedno pekné podobenstvo, ktoré človeka privádza k správnemu postoju voči svojej osobnosti, správanie, postojom, nerestiam či čnostiam. Pritom rozmýšľajme na koho z tých dvoch z podobenstva sa podobáme: či na farizeja alebo mýtnika. Počujme čo Ježiš hovorí:
Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali, povedal toto podobenstvo: „Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: „Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.“ Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu.“ Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ (Lk 18,9-14)
Toto podobenstvo je veľmi podobné jednej udalosti, ktorá sa odohrala na hodine náboženstva: Učiteľ zobral jeden biely list a do stredu urobil čiernu machuľu. Ukázal ho deťom a spýtal sa ich: „Deti čo vidíte?“ Odpovedali pohotovo: „Jednu čiernu machuľu!“ Potom zobral jeden čierny papier a urobil na neho pár bielych bodiek a spýtal sa detí: „A teraz čo vidíte?“ „Biele bodky!“, znela rýchla odpoveď. „Detská“, začal vysvetľovať učiteľ, „všetci ste si všimli tú malú čiernu machuľu, ale veľký biely papier ste si vôbec nevšímali, Aj na tomto veľkom čiernom papieri ste si všimli len tie biele bodky.“
Toto sú naše postoje voči druhým a voči nám samým. Často sa približujem k tým druhým s postojom detí voči tomu bielemu papieru na ktorom vidíme jednu čiernu škvrnu. To čo nás hneď zaujme sú tie ich čierne škvrny – nedokonalosti, prehrešky, hriechy... Nevšímame si alebo ignorujeme ten veľký biely papier – zodpovedný život... Ako keby on jestvoval len preto, aby sme videli tie čierne škvrny na ňom. A ako je to s pohľadom na náš papier života? Presne opačne! To je ten čierny papier, na ktorom vidíme tie malé biele bodky, skoro prehliadnuteľné. Pri pohľade na seba zaujímajú nás len naše „dokonalosti“, a pritom prehliadame celý čierny papier nášho života.
→ Pozerať na seba i iných s pravdou
Vlastných slabostí ani tienistých stránok sa nemôžeme celkom zbaviť. Ale môžeme sa naučiť lepšie s nimi žiť. Mnohí sú náchylní povedať si: ak sa dopustím chyby, nestojím za nič, odmietnu ma. Preto za každú cenu chceme tieto naše chyby ukryť pred ostatnými. Pričom z vlastnej skúsenosti vieme, že vtedy sa tých chýb najviac dopúšťame. No ľudskej prirodzenosti patrí aj to, aby sme svoje chyby odstraňovali. Nezložili si ruky do lona so slovami: taký som a iný ani nebudem.
Vo vydaní novín Financial Post zo 7. januára 1994 redaktor Erik Larson píše o istom vydavateľstve, ktoré vydáva knihy, ktoré poskytujú čitateľom návody na také veci ako napríklad, ako vyrábať bomby a ako zabíjať ľudí. Tieto knihy dobre pozná polícia a tajná služba, ktorá ich našla v knižniciach sériových zabijakov a bombových útočníkov. Katalóg vydavateľstva obsahuje napríklad tituly: 21 Techniques of Silent Killing (21 techník tichého zabíjania); Hit Man: A Technical Manual for Indipendent Contractors (Zraz človeka: Technická príručka pre nájomných vrahov) a Homemade C-4 (Domavyrobený C-4), príručka ako vyrábať silné explózie. Obhajoba vlastníka vydavateľstva, ktorý sa snažil ospravedlniť svoje počínanie, keď bol konfrontovaný, je príkladom roztrieštenosti osoby: „Ako človek cítim ľútosť nad tými, ktorým bude spôsobené osobné utrpenie. No ako vydavateľ a pragmatik necítim absolútne žiadnu zodpovednosť za zneužitie poskytnutých informácií“.
Poznaj sám seba! Je stará antická pravda, z ktorej musí vychádzať každý, kto si chce vytvoriť zodpovedné pravidlá života. Veď je nemožná vytvoriť harmonický a zodpovedný spôsob života, ak tento život vôbec nepoznám. A asi to je najťažší krok života. Koľko mladých ľudí je v dnešnom svete dezorientovaných. Nevedia čo chcú, po čom túžia jednoducho pre to, lebo sa nepoznajú. Z tohto problému pramení najväčšia bolesť života mladého, dospelého i starého človeka.
Náš život je tajomstvom, ktoré postupne musí byť objavované. Nikdy ho naplno nespoznáme pretože stále prežívame nespočetné množstvo nových situácií, ktoré formujú našu osobnosť – dotvárajú moje čnosti alebo neresti. Menia naše postoje i zvyky. Toto poznávanie našej osobnosti sa skončí až na druhom svete. Ale táto cesta poznávania Boha a seba začína naším prvým krokom tu na zemi. Je to asi to najťažšie umenie v živote – spoznávať kým som a kým by som mal byť podľa Stvoriteľa – pretože máme čo do činenia s naším Egom, ktoré by ma chcelo líčiť lepšie poprípade horšie ako v skutočnosti som.
Niektoré tieto situácie môžeme ovplyvňovať našimi rozhodnutiami, za iné nie sme zodpovední. Nedokážeme ich ovplyvniť, zmeniť, ale predsa len sme zodpovední za postoj voči nim. (Napríklad: nedokážeme zmeniť prírodné katastrofy, globálne otepľovanie, nevraživosť medzi ľuďmi, rozhodnutie pre vykonanie potratu alebo eutanázie, výrobu cigariet, alkoholu či drog... a ďalšie). Môžeme však okolo seba svojím pevným postojom šíriť atmosféru zodpovednosti a lojálnosti k tomu, čo je spravodlivé.
→ Otázky na zamyslenie
1. Pozerám sa na seba s pravdou? Mám snahu niektoré veci na sebe meniť?
2. Dokážem si dávať predsavzatia a potom ich plniť?
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář