Jdi na obsah Jdi na menu

ObrazekRaz som pri jednom rozhovore na istú tému povedal: „poďme do hĺbky problému“. Hneď nasledovala zaujímavá reakcia zo strany jednej pani, ktorá tam sedela: „tak to som už dávno nepočula. Viete, dnes už nikto nechce ísť v rozhovoroch k podstate do hĺbky!“ Bola to vyjadrená túžba po poznaní podstaty problému. Tak poďme do hĺbky v spoznávaní seba samého. Toto dobrodružstvo si vyžaduje prítomnosť Ducha Svätého. On, spolu s múdrym človekom blízko teba, môže byť takou turistickou mapou, ktorá ťa má doprevádzať na tvojej ceste života a ukázať ti cestu.
Odvážim sa povedať, že o mladých dnešnej doby platí porekadlo: „slepý vedie slepého“. Málo z nás mladých si uvedomuje dôležitosť prítomnosti múdreho človeka, ktorý mi môže ukázať tú správnu cestu. Najčastejšie hľadáme radu u svojich vrstovníkoch a často i povrchných mladých ľudí. Namiesto toho, aby sme ju hľadali u svojich rodičoch, krstných, učiteľoch, starých rodičoch, kňazoch, lekárov, ktorí nám môžu odborne a často i z vlastnej skúsenosti ponúknuť radu.
Vyberieme sa cestou, ktorú vytvorila duchovná klasika. Hovorí o siedmych tmavých oblastiach života človeka – siedmych hlavných hriechov. Možno sa pýtate: Odkiaľ pochádzajú? Kto ich stanovil? Vytvorila ich kresťanská skúsenosť, sledujúc svätého Jána Kasiána a svätého Gregora Veľkého. Sú to: pýcha, lakomstvo, závisť, hnev, smilstvo, obžerstvo, lenivosť alebo duchovná znechutenosť. Volajú sa hlavné, lebo plodia iné hriechy a neresti.
Prečo je potrebné hovoriť o nich? Hriech oslabuje čnosť lásky, dokonca ju zabíja (ťažký hriech). Ďalej prezrádza nezriedenú náklonnosť k stvoreným dobrám. Prekáža duši v pokroku pri zveľaďovaní čností a konaní dobra. Má za následok trest. Každý hriech spôsobuje návyk na hriech, ktorý sa môže zmeniť až na neresť.
→ Prvá temná oblasť života: obžerstvo – maškrtnosť
ObrazekJestvujú mnohé múdre ľudové porekadlá, ktoré súvisia s týmto hriechom. Pripomeňme si dve. Jedno pochádza z Talianska: Prázdne vrece stáť samo nebude. a druhé: Nežijeme preto, aby sme jedli, ale jeme, aby sme žili. Prvé poukazuje na základnú potrebu každého živého tvora - je to potreba prijímania potravy. Druhé predstavuje skutočnosť, ktorou sa človek odlišuje od zvierat. Zvieratá sú obdarované inštinktom, ktorý im hovorí čo, kedy a koľko majú jesť, aby prežili. Človek okrem tohto inštinktu je obdarovaný rozumom a múdrosťou, čiže slobodou rozhodnutia. Preto, človek by nemal nikdy zabudnúť, že je, aby žil. Nie je len chuť, ktorá má stanoviť, čo budem jesť, ale poznanie: čo je zdravé a dobré pre moje telo, čo je postačujúce pre moje pracovné aktivity, vek a miesto, kde žijem. V krátkosti: ide o poznanie správnej vyváženosti, aby som uspokojil svoje potreby.
→ Kde začína nebezpečenstvo
Starí duchovní majstri často zdôrazňovali, že človeka o raj pripravila nestriedmosť, túžba jesť zakázané ovocie. Aj, keď je možné tomu rozumieť obrazne, predsa plynie z toho záver pre náš každodenný život. Nestriedmosť totiž vedie k ďalším hriechom, ktoré priamo nesúvisia s jedením, pitím či konzumovaním. Dnešný konzumný človek si rád dožičí – vidíme to pri preplnených stoloch na hostinách, veď prečo by sme mali trochárčiť. Sme to my, ktorí síce nelipneme na majetku, nezhromažďujeme peniaze, ale je nám predsa len ľúto dať prebytok chudobným, preto to prejeme a prepijeme. To je to naše lakomstvo. Doprajme si, veď máme na to – pýcha. Fajčenie, alkohol, drogy – ničia životy, vzťahy, privádzajú k nešťastiu, krádeže, okrádanie rodiny, do ktorej patrím. Žartovne to vravel jeden kazateľ: „Hrozí nebezpečenstvo, že začne zbierať do brucha ten, kto nechce šetriť do mešca.“
Sv. Ján Klimak nešetrí vtipom, keď sa posmieva: „tučným vtákom, ktoré do výšky už vzlietnuť nemôžu. U ľudí príliš sýtych je nedostatok modlitby, pretože pary z brucha stúpajú do hlavy a zatemňujú ju takým mrakom, že ho svetlo Svätého Ducha neprenikne.“ Sv. Bazil je menej uštipačný k milovníkom dobrého jedla, ale i jemu sa zdá, že: „duchovný človek by mal byť chudého vzhľadu. Jediný spôsob návratu do raja je pôst. V raji nebolo víno, nezabíjal sa dobytok, nejedlo sa mäso. Víno sa začalo piť až po potope, iba po potope vyšiel príkaz: Všetko, čo sa hýbe a žije, nech je vám za pokrm, všetko vám dávam tak ako zelené byliny (Gn 9, 3). Keď nebolo viac nádeje na dokonalosť, bolo dovolené, aby sme toto všetko užívali.“
→ Striedmosť nie je záležitosťou vzhľadu
Toto môže byť mylná myšlienka hlavne medzi mladými. Ak mám super postavu to ešte neznamená, že som aj striedmy. Striedmosť nie je o váhe, ani o vzhľade. Je to vnútorný postoj, ktorý nikomu nebol daný do vienka. Pôžitkárstvo je hriech a ako pri každom hriechu aj pri tomto platí, že každý človek je naň náchylný. Striedmosť si musí teda budovať každý človek. A ako sme si povedali, netýka sa len jedla. Striedmosť je záležitosťou aj pitia, aj zábavy, aj vzťahov, aj počítačov, aj sexuality, aj... všetkého. Striedmy človek vie, kedy má dosť, aká je správna miera, kedy to už prehnal a hlavne vie, že nevyhnutnou súčasťou jeho života bude vždy aj bolesť: bolesť disciplíny, bolesť kríža a bolesť prechodu cez púšť. Bez kríža nie je možný duchovný život. Bez kríža niet rastu.
→ Otázky na zamyslenie
1. Si striedmy človek? Dokážeš si povedať vo všetkom, čo je príjemné DOSŤ?
2. Uvedomujem si, nie všetko čo je príjemné, je aj dobré a osožné?
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

je tosuper

(jozef kurko, 2. 12. 2017 14:41)

si kok ktorý nevi písat gamaticke cýby jak hovdo a dlza je pojebana komu sa to ste čitat si pojebany gay. rdšej povečoroch vilzuj ženam pyče