Jdi na obsah Jdi na menu

ObrazekSmútok v živote človeka je skúsenosť z niečoho, čo je nepríjemné a čo sa nezhoduje s našimi predstavami. Takéto pocity ho často ubíjajú, umenšujú jeho hodnotu, či dokonca zabíjajú. Prežívanie smútku je doprevádzané neschopnosťou správne reagovať alebo meniť veci, s ktorými nesúhlasíme. V živote kresťana takáto skúsenosť smútku musí byť pociťovaná len voči hriechu. To čo prekračuje zákon, Desatoro, lásku.
Ak nás premáha smútok zo života ako takého, z ľudí, ktorí nás sprevádzajú počas nášho života, pretože sa cítime samí, niečo nie je v poriadku. Chýba viera v prozreteľnosť a starostlivosť Boha voči nám. Skeptik, pesimista, cynik, beznádejný sú postoje, v ktorých chýba nádej; ich jestvovanie nepoukazuje na budúcnosť ale na nešťastia minulosti, ktoré už nemôžme zmeniť. A kresťanstvo je náboženstvo nádeje. Smútok vytvára nebezpečenstvo pre osobu človeka: odoberá človeku odvahu napredovať vo vlastných schopnostiach a aktivitách. Stráca dôveru v modlitbu, necíti sa dobre pri ostatných, a vovádza ho do izolácie.
→ Štvrtá temná oblasť života: závisť
ObrazekMníšsky autori, ktorí sa s pozornosťou zamýšľali nad touto neresťou. Poukázali, že najhorším smútkom, ktorý zabraňuje duchovnému rastu človeka je smútok z dobra, ktorý získal niekto iný. Takýto smútok sa nazýva závisť. Podľa svätého Jána Chryzostoma závistlivý človek je horší ako skúpy a chamtivý. Ten druhý je zameraný len na to, čo on sám vlastní. Ale závistlivý sa zaoberá tým, čo vlastnia tí druhí a snaží sa, aby nevlastnili nič. On sám nechce urobiť nič preto, aby niečo vlastnil, je lenivý; ale dokáže urobiť čokoľvek preto, aby aj tí druhí, ktorí stoja na nohách, aby padli.
Istého Američana, ktorý sa po mnohých rokoch strávených na Slovensku vracal do Ameriky pýtali novinári na tlačovke: „Aký je rozdiel medzi ľuďmi žijúcimi v Amerike a Slovákmi.“ Zamyslel sa a hovorí: „žiadny podstatný rozdiel som si nevšimol. Iba v jedno sa líšime. Američan, keď vidí svojho suseda, ako si kúpil kravu, začne rozmýšľať akoby zarobil peniaze a tiež si kúpil kravu. Slovák, keď vidí u suseda novú kravu, začne rozmýšľať, ako dosiahnuť, aby mu tá krava zdochla.“
Závistlivého človeka je možné považovať za lenivého a zameraného na druhých: zoči-voči udalostiam a víťazstvám druhých, namiesto toho, aby sa snažil zdokonaľovať sám seba, je presvedčený, že druhí sa nesmú zdokonaľovať. Ak to robia, on trpí.
Hoci tento hriech nie je ten najhorší, predsa spomedzi všetkých hlavných hriechov, je jediný, ktorý človeku neprináša nijaké potešenie, dokonca ani klamlivé a dočasné zadosťučinenie. Viac, ako ostatné hriechy poukazuje na dve hlboké pravdy o hriechu – že každý hriech zbavuje radosti a že je obrovským podvodom.
Tu je nutné si položiť ešte jednu otázku: Je správne, keď sa snažíme prekonať toho druhého? Už od útleho detstva nás učia k tomu, aby sme boli vždy lepší, ako tí druhí. Aby sme nikdy neprehrali. Preto sa stáva v našom živote, že nedokážeme prehrávať.
Život v spoločenskom kontexte vytvorenom človekom je charakterizovaný ako neustály boj o prestíž, podľa vlastnej predstavy. Zlepšovanie sa vo vlastných schopnostiach, získanie lepších miest v práci, v zárobku a vo športe sú snahy, ktoré patria do života človeka. Dokonca je to jeho úloha, ako čítame vo Svätom písme: „I vzal Pán, Boh, človeka a umiestnil ho v raji Edenu, aby ho obrábal a strážil“ (Gn 2,15). Dôležité je, že všetko musí byť v zhode s Božím zákonom. Je dobré pripomenúť, že sme boli stvorení na obraz a podobu Boha, ktorí vo svojej dokonalosti a s láskou stvoril všetko pre človeka. Človek bol z celého stvorenia najviac obdarený schopnosťou obdivovať túto Božiu dokonalosť, ktorá sa čiastočne skrýva v Božom diele stvorenia.
Táto Božia dokonalosť sa skrýva aj v radostiach a víťazstvách blížneho, preto ju máme obdivovať a tešiť sa z nich. Táto úzka hranica medzi závisťou a túžbou byť dobrý je možné nájsť v mnohých životných udalostiach.
Napríklad: Peter Kreeft spomína, ako ho jedna mladá slečna poprosila, aby jej pomohol dokončiť projekt z angličtiny. Mal jednu minútu hovoriť na pásku o svojich hrdinoch. Začal Ježišom Kristom, pokračoval Sokratom a skončil u svojho otca. Keď dokončil ďakovala mu dojímavo za úlohu, až zaprotestoval: „Len to, že učím na univerzite, ešte neznamená, že som povedal niečo, čo by nepovedal niekto iný.“ „Ó, práve že ste povedali“, reagovala. On oponoval: „Ale veď som povedal len to, čo je samozrejmé.“ „Bolo to úlpne niečo iné. Každý mi na tú otázku odpovedal: Hrdinovia? Akí hrdinovia? Preber sa! Toto je dvadsiate storočie!“ A tak som zostal jediný, ktorý mal nejakých hrdinov.
Túžba niečo dosiahnúť hľadí nahor a hovorí: Usilujem sa tam tiež dostať. Aj závisť síce hľadí nahor, ale vraví: Chcem, aby si bol podo mnou. Ak cítime jemné chvenie alebo záchvevy sklamania pri úspechoch druhého, je potrebné sa zamyslieť a urobiť všetko preto, aby tieto pocity nás nepremohli.
Víťazstvá blížneho nesmú byť pre nás príležitosťou pre smútok, ale motívom na uvažovanie, ako sa aj my môžeme stávať takými dobrými, ako sú oni. Ľudia, ktorí počestne získali nejaké výhody skrze námahu, usilovnosť, silnú vôľu a obetu sú hrdinami, ktorých je hodno nasledovať. Zoči-voči nim a ich životným úspechom sa musíme pýtať, či sme my využili všetky schopnosti a talenty pre získanie takéhoto úspechu.
→ Otázky na zamyslenie
1. Ako dokážem reagovať na pochvalu druhého človeka?
2. Dokážem sa uspokojiť s tým, čo mám? Akým spôsobom získavam ďalšie výhody?
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Duchovnú obnovu???

(Domi, 6. 5. 2009 22:00)

Nato sú "študovanejší", toto sú mládežky... sú k tomu aj prezentácie, ktoré premietam na stenu... Len zatiaľ ich neuverejňujem... :) ale vďaka za uznanie...

Parada

(František Engel, 6. 5. 2009 21:50)

Odče musím vzdať hold, je to super, raz by ste mohli prísť dať Duchovnu obnovu do seminára. PS. ťešim sa tomu.