Jdi na obsah Jdi na menu

Obrazek„O hneve Achilla Péleovca mi, bohyňa, spievaj, o hneve zhubnom, čo Achájcom spôsobil premnohé strasti, do Hádu uvrhol veľký počet udatných duší hrdinov zdatných, keď psom a dravým rozličným vtákom napospas hodil ich telá.“ Takto začína slávne Homérové dielo Illias, ktorým opisoval obliehanie mesta Trója. Z týchto veršov môžeme pochopiť, ako hnev dokázal niesť človeka k deväťročnej vojne, ktorá priniesla mnohým nešťastie. Vojna a duchovné i materiálne škody boli mnohokrát v dejinách sveta daňou zaplatenou hnevu, ktorý tkvel v srdciach ľudí.
→ Piata temná oblasť života: hnev
Hnev je pocit averzie a odporu voči tomu, čo ide proti mojim predstavám či životným túžbam. Tento pocit môže byť pravdivý-skutočný alebo len umelo vytvorený. Takto sa rodí hnev, ktorý môže byť oprávnený alebo nespravodlivý.
Môžeme sa pýtať: Aký hnev je oprávnený. Ten, ktorý bojuje za dobro – pozor nie osobné ale Božie. Hlavnou prekážkou dobra je zlo. Podnietený vnútorným hlasom svedomia máme a musíme bojovať za skutočné dobro. Musíme sa rozhnevať proti nespravodlivosti; proti hriechu; proti pokušeniu a pokušiteľovi; proti všetkému, čo nás vzďaľuje od Božieho zákona; proti všetkému, čo nás odvádza od Božieho kráľovstva.
Hnev je oprávnený iba ak smeruje k budovaniu dobra a odmietnutiu zla. Obraz spravodlivého a oprávneného hnevu je Kristus, ktorý vyháňa predavačov z chrámu: Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“ Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: "Strávi ma horlivosť za tvoj dom." (Jn 2,14-16). Hnev sa často predstavuje s výbuchom pocitov, ktoré sú silnejšie ako zdravý úsudok, človek nie je viac ospravedlniteľný na ľudskej úrovni. Nerozmýšľa viac podľa spoločenského ducha. v takomto prípade sa hovorí: že stratil rozum. Je ako koráb na rozbúrenom oceáne, bez schopnosti ovládať ho. Hodený na pospas vlnám a vetru. V tomto bode je múdrejšie nič nehovoriť s ním až pokiaľ sa nával hnevu urovná. Najlepšou radou pre toho, ktorý je pod vplyvom hnevu je to, čo nesú v sebe mnohé ľudové porekadlá: „rátaj do desať a potom niečo povedz“, „ráno múdrejšie večera“ či „zhlboka dýchaj“.
Najhorším hnevom je ten, ktorý zostáva skrytý v duši, aj keď búrlivý prejav pocitu už prešiel. Nenecháva nás odpustiť a s mrazivým postojom začína rozmýšľať nad pomstou. Podľa Gregora Naziánskeho, človek ktorý sa takto necháva uniesť vzďaľuje sa od Božieho kráľovstva. Tak ako on neodpustil, ani jemu nebude odpustené. Boh nebude prihliadať v jeho prospech, vidiac, že chce si zabezpečiť sám spravodlivosť.
Ako môžeme zvíťaziť nad explóziou hnevu? V živote otcov púšte je možné čítať, že pre uzdravenie hnevajúceho, nechali ho neustále opakovať túto modlitbu: Ďakujeme Ti, Pane, pretože nepotrebujeme Teba, pretože spravodlivosť si vymôžeme sami. Svätý Doroteus prirovnáva hnevajúceho človeka ku psovi, ktorý ohrýza kosť, ale nevidí na človeka, ktorý mu tú kosť podhodil. Je potrebné nechať sa ovládnuť rozumom a múdrosťou. Apoštol národov sv. Pavol pripomína: Hnevajte sa, ale nehrešte! Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom; a nedávajte miesto diablovi! (Ef 4,26-27). Originály preklad by bol V hneve, nehrešte! On, ktorý sám mal veľmi výbušnú – cholerickú povahu a ktorý dobre poznal na vlastne koži čo spôsobuje tento hriech, nás pozý-a, aby sme premáhali svoj hnev. Ide o to, aby sme nejaký hriech ne-vyháňali ďalší a často omnoho vážnejším, ktorým je hnev a zúrivosť. Aj preto, Pavol definuje čas na to, aby sa upokojila naša duša a odpustila.
Hnev bude definitívne uzdravený až keď človek začne budovať a praktizovať čnosti: mier-nosť (Mierny človek je taký, kto-rý sa nenecháva uniesť pochabými impulzmi a neustálenými pocitmi. Miernosť je brzdou našich vášni a pocitov), zdržanlivosť (Takýto človek sa nenechá uniesť uponáhľanými závermi, ale dokáže pri všetkých neočakávaných udalostiach riadiť sa ľudovou múdrosťou Ráno múdrejšie večera. Dokáže pri nich uvažovať) a vieru v Božiu prozreteľnosť (uvedomenie si všetkého, čo som ja nehodný človek dostal z lásky od Boha. Aj ja som povolaný odovzdávať lásku i tým, ktorí si to nezaslúžia).
→ Otázky na zamyslenie
1. Mám v sebe miernosť, s ktorou dokážem ovládať svoj hnev?
2. Ak ma premáha hnev, dokážem sa stiahnuť a upokojiť sa?

Ešte jeden zaujímavý príklad, prečo sa nenechať uniesť hnevom:
Mama príde domov a na dcérinej posteli vidí list. Začne čítať : Drahá mama! Viem, že s tým nebudeš súhlasiť, preto ti posielam list. Čakám dieťa so svojím priateľom. Rozhodli sme sa presťahovať do karavanu pri lese, pretože si myslíme, že je to vhodné prostredie pre výchovu dieťaťa. Mienime mať aj kopu ďalších detí. Rozhodli sme sa pestovať marihuanu, kokaín, heroín a iné omamné látky, pretože si myslíme, že je to zdravé a správne. Budeme s nimi obchodovať. A budeme ich dávať aj deťom, aby sa mali lepšie. Mienime takto žiť až do konca života a zosobášiť sa nemienime, pretože si myslíme, že je to zbytočné. Chcem ti aj povedať, viem, že ti bude ľúto, že naše deti nikdy neuvidíš. Budeme ich vychovávať veľmi správne. Veď najsprávnejšie je predsa im jednu tresnúť, aby boli kľudné. S pozdravom Tvoja dcéra. Matka už chytá infarkt, keď dolu ešte zbadá : P.S.: Vidíš, že existujú aj horšie veci, akých sa dopúšťam ja. Som u kamošky..."
Ako by to skončilo, aky matka nedočítala v hneve tento list do konca?
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

odpoved.1

(Jaroslav.KE., 9. 3. 2017 4:26)

Je tazko odpustat ked sa to tyka nas.Pekne je to napisane v biblii odpustite a bude odpustene aj vam.Ak odpustam vyhravam dalsi boj nad zlom a posuvam sa blizsie k Bohu.Aspon tak si to vysvetlujem ja,opravte ma ked sa mylim.Otec mi od detstva hovoril netreba sa hnevat,treba cloveku odpustit.Kedze som komplikovana povaha dost dlho mi to trvalo pochopit ,lebo som nevedel odpustit.