Jdi na obsah Jdi na menu

ObrazekPredstavili sme si čo to znamená správne nasmerovanie v morálnom raste. Čiže vytváranie tých svetlých stránok nášho života, ktoré sme nazvali čnosťami. Tieto možno rozdeliť na kardinálne čnosti (múdrosť, mravnosť, miernosť a spravodlivosť) a Božské čnosti (viera, nádej a láska).
Jeden múdry človek prirovnal človeka k autu, aby tak predstavil úlohy, ktoré plnia v živote človeka tieto kardinálne čnosti. A tak čím je v aute volant, tým je u človeka rozvážnosť alebo múdrosť. Úlohou obidvoch je hľadať správny smer, aby sa došlo k cieľu. Motor poháňa auto dopredu. Človekom má hýbať čnosť mravnej sily, ktorá úzko súvisí s pevnou vôľou. Ako auto má brzdy, tak aj v človeku sa musí nachádzať čnosť miernosti. Aj človek potrebuje brzdiť, aby bol akurát. Pre bezproblémovú premávku sú potrebné predpisy. Tie určujú štýl jazdy. V živote človeka to zabezpečuje čnosť spravodlivosti.
→ Prvá jasná oblasť života: miernosť
V slovenčine nie je ľahké jedným slovom vyjadriť stav duše človeka, ktorý vlastní to, čo popisuje anglické slovo meekness, talianske slovo mitezza alebo latinské mansuetudo. Je to rozhodnutie kapitulovať pred pokušením odplatiť zlo zlom. Je to stav vnútorného upokojenia sa, skrotenia rozpálených emócií a rozhodnutia sa pre dobro. Najlepšie by tento stav v slovenčine popísali slová miernosť, ústupčivosť, krotkosť, tichosť, pokora, kapitulácia, poddajnosť. Je jasné, že v slovníku väčšiny dnešných ľudí nič z tohto nemá miesto. Veď sa len pozrime napríklad na reakcie vodičov, ktorí si navzájom nedajú prednosť, alebo keď jeden druhého terorizuje za to, že sa nepodriadil jeho brutálnej jazde. Alebo na cestujúcich v hromadnej doprave, reakcie v obchodoch, provokácie na uliciach, alebo – čo je najsmutnejšie – na rozdúchané ohne v rodinách, manželstvách a iných významných vzťahoch, ktoré sú výsledkom v počiatku malej emocionálnej iskričky, ktorá sa včas neuhasila. Dnešný človek má tendenciu miernosť a ústupčivosť pokladať buď za slabosť alebo za prejav nedostatku odvahy. A je škoda, že miernosť, poddajnosť a ústupčivosť sa nachádza medzi najmenej oceňovanými čnosťami. Sv. Tomáš Akvinský však píše, že „miernosť je čnosť, ktorá je viac než čokoľvek iné prejavom, že človek vlastní sám seba.“
ObrazekVo filme Schindlerov zoznam sa nachádza jedna scénka, na ktorej toto Akvinského tvrdenie vidíme krásne v akcii. Schindler, nacistický oportunista, ktorý však medzitým prešiel cez vnútornú premenu, sa raz stretne so svojim bývalým priateľom, teraz hlavným komandantom koncentračného tábora Amonom, ktorý sa vyžíval v krutosti a vo vraždení ľudí. Títo dvaja sa rozprávajú pri poháriku. Komandant Amon hovorí: „Sledujem ťa už dlhší čas. Nikdy nie si opitý. To je sebaovládanie. Sebaovládanie je moc. Je to naozaj moc.“ „Myslíš, že to je dôvod, prečo sa nás väzni boja?“ pýta sa Schindler. „Boja sa nás, lebo máme moc zabíjať. Preto majú strach,“ Amon na to. Schindler mu však oponuje: „Pretože máme moc zabíjať, ako sa nám zaľúbi. Niekto spácha zločin, dáme ho zabiť a máme z toho dobrý pocit. Alebo ho zabijeme sami a máme z toho ešte lepší pocit. To však nie je moc. To je spravodlivosť. Spravodlivosť je niečo iné, ako moc. Moc je, keď máme všetky dôvody pre to, aby sme niekoho zabili, a predsa ho nezabijeme.“ „Myslíš, že toto je moc?“ pýta sa Amon. „Takúto moc mali cisári,“ hovorí Schindler. „Pred cisára je privedený väzeň, vrhne sa na zem a prosí o milosť. Vie, že zomrie. A nato mu cisár odpustí. Nechá toho bezcenného človeka odísť.“ „Ty si predsa len opitý,“ reaguje zdesený Amon. „Toto je moc, Amon! Toto je moc!“ dodáva Schindler. A má pravdu. Toto je moc, pretože toto je znakom, že človek vlastní sám seba. Nevlastnia ho jeho emócie a túžby po pomste alebo po iných vrtochoch, ale on sám rozhodne, čo urobí. Toto je vlastnenie seba.
Miernosť je v skutočnosti pravým opakom slabosti. Je to moc. Slovo, ktoré vo svojej latinskej definícii používa sv. Tomáš Akvinský je termín na označenie vlastnenia seba: compos sui. Tento termín vyjadruje myšlienku pozberania sa a uvedomenia si svojej vnútornej moci. Doslova znamená „mať kontrolu“ alebo „mať moc“, vnútornú moc za pomoci ktorej človek vlastní seba samého.
Ľudia sa s uznaním vyjadrujú o človeku, ktorý sa rozzúri hoci aj na malú urážku. Hovoria o ňom, že nie je slaboch lebo si nenechá skákať po hlave. A tak to považujú za správne. Pokiaľ, samozrejme, im samým niekto nerozbije nos. V niektorých západných kultúrach je napríklad známy termín „feministická zúrivosť“. Vôbec si neuvedomujeme, že Hnev, ktorý vedie k odplate je často neúčinný a jalový, ak nie výslovne kontraproduktívny. Ako varuje sv. Bonaventúra: „Stať sa naštvatým a netrpezlivým so zlyhaniami druhého človeka je to isté, ako keby sme reagovali na to, že niekto padne do priekopy tým, že sa sami vrhneme do druhej priekopy.“ Odplata takéhoto typu má tendenciu konflikt vystupňovať. Jeden výbuch vyburcuje ďalší výbuch.
Ak chceme, aby pocit našej vnútornej moci a vlastnenie seba samého boli účinné a ak to má byť prejav čnosti potom je nevyhnutné, aby sme sa oddali miernosti. Tá dá človeku silu, aby na zlo odpovedal dobrom. V evanjeliách sa nachádza výrok Ježiša, ktorý pôsobí na konfliktami unavenú dušu ako pohladenie: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu“ (Mt 11, 28-29).
Miernosť nie je zbabelosťou, bojazlivosťou alebo podkladaním sa, ako si to niektorí myslia. Je to moc, ktorá výbuch hnevu usmerní a podriadi ho úsudku a vláde rozumu. Je to čnosť, ktorá človeku pomôže sputnať jeho prchavé vášne, aby na ich miesto prišli múdrosť a láska, a tieto dve aby potom vykonali to, čo treba vykonať. Ako povedala Matka Tereza: „Je lepšie robiť dobro, ako bojovať proti zlu.“
→ Otázky na zamyslenie
1. Mám vo svojom konaní vedomie určitej „brzdy“, ktorá ma pozíva vopred uvedomiť si následok konania?
2. Rozmýšľal som niekedy nad ľudovou múdrosťou: Ráno múdrejšie večera? Že je nerozumné konať, keď ma ovládajú moje emócie?
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář