Jdi na obsah Jdi na menu

ObrazekKeby ste chceli zbierať správy o stávkach, mali by ste o chvíľu zbierku tých najnezmyselnejších nápadov, aké kedy ľudia dostali. Napríklad: Luis Maull, mladý predavač z obchodného domu v New Yorku, dostal skvelý nápad - preplávať v sude Niagarské vodopády. Bola to naozaj senzačná stávka. Noviny, rádio a televízia urobili z neznámeho mladíka stredobod pozornosti. Domov začal dostávať balíky listov so žiadosťami o autogram. Fabriky na výrobu sudov sa predbiehali v ponuke suda vlastnej výroby, ktorý zaručene vydrží. Podnikavci prenajímali lúky v okolí vodopádov a rýchlo stavali tribúny, aby zinkasovali bohaté vstupné od davu zvedavcov. Konečne nastal ten slávny deň. Parkoviská sú preplnené, oba brehy Niagary plne obsadené a predavači občerstvenia si pochvaľujú skvelý obchod.
Posledné prípravy. Mládenec, ktorý sa pre 1000 dolárov rozhodol uskutočniť tento divoký kúsok, vydáva sa smerom k silnému prúdu. Dobrý pozorovateľ by z tváre Luisa Maulla ľahko zistil, že by sa celkom rád stávky vzdal. Už je však neskoro. Sud nesúci osud jedného človeka sa mihne divákom pred očami, a už mizne v perejách. Hľadajú a čakajú, kde sa sud vynorí. Konečne sa dozvedia, ako to dopadlo! Na mokrej skale niekoľko mužov v čiernych gumových plášťoch otvára sud, ktorý bez poškodenia preplával Niagarskými vodopádmi. Továreň na sudy môže byť hrdá na svoje výrobky. O niekoľko minút už nesú títo muži na nosidlách telo Luisa Maulla, prikryté bielou plachtou. Zlomil si väzy. Kto vyhral?
Guinessova kniha rekordov odmietla zaznamenávať akékoľvek bláznivé rekordy, ktoré sú spojené s vedomým riskovaním života, takže to naozaj nestojí za to.
→ 2. žiarivá oblasť: Rozvážnosť
Rozvážnosť je podľa Katechizmu katolíckej cirkvi kormidelník čností (auriga virtutum), lebo riadi ostatné čnosti tým, že im určuje normu a mieru (KKC 1806). Ovláda, kormidluje totiž všetky ostatné čnosti – hlavne tzv. čnosti kardinálne spravodlivosť, mravnosť a miernosť –, a vedie ich správnym smerom.
Často sa nechápe správne. Pletie s „chytrosťou“. Chytrosť však nie je čnosťou. Človek ju často používa, aby sa vyhol nejakej mravnej povinnosti. Môže sa „nachytralo“ vyhnúť istým situáciám alebo sa napríklad nevyjadriť v prípadoch, v ktorých je povinný sa vyjadriť, pretože si to želá spravodlivosť, odvaha a triezvosť. Chytrosť v tomto zmysle sa môže viac podobať zbabelosti ako skutočnej rozvážnosti, ktorá predpokladá odvaha.
Rozvážnosť nemá nič do činenia ani s taktizovaním, diplomaciou, prešibanosťou alebo prefíkanosťou. Toto sú strategické vlastnosti a vo svojom jadre nesúvisia s morálkou. Zločinec si napríklad bez nich neporadí, ak chce okabátiť autoritu a utiecť z väzenia. Rozvážnosť sa môže niekedy zamieňať aj s inteligenciou alebo s tým, čo angličtina vyjadruje termínom „common sense“ (zdravý úsudok). Podľa definície „inteligencia je schopnosť vybrať si zo svojich vedomostí tie správne na správnom mieste a v správnom čase.“ Toto je úžasný dar a nie je veľa tých, ktorí si ho kultivujú. No inteligencia nemusí byť nevyhnutne rozvážnosťou. Aj pri nej môže ísť o taktizovanie. To, čo si vyberiem v danej chvíli môže byť hodnotené z pozície prospechu, výhod, alebo toho, aby som sa nestrápnil a nie aby som sledoval „objektívne dobro“.
ObrazekNerozvážnosť je konanie, ktoré nepremýšľa o dôsledkoch. Každé rozhodnutie človeka musí byť založené na nevyhnutných dátach, t.j. poznaní, ktoré ho upozornia na to, či jeho čin bude v zhode so spravodlivosťou, mravnosťou a miernosťou. Najpodstatnejším nedostatkom nerozvážnosti je, že je založená na veľmi obmedzenom videní vecí a na ťažkom nedostatku dôležitých a realistických informácií. Aj jedno aj druhé je dôležité. Obmedzené videnie je ako klapky na očiach koňa. Vidí len jedným smerom. U človeka to môže byť spôsobené jeho predsudkami alebo silnými vášňami, ako sú napríklad hnev, žiadostivosť, či žiarlivosť. Nedostatok informácií je zasa ako jazdiť v noci na aute bez svetiel. To je nerozvážnosť. Rovnako nerozvážne – v mravnom zmysle – je konať bez svetla rozumu. Skrátka „rozvážny človek dáva pozor na svoj krok“ (Prís 14, 15).
→ Čo teda je skutočne rozvážnosť?
Rozvážnosť je schopnosť byť prezieravý a rozhodný v akcii, aby sa za jej pomoci premenilo poznanie skutočnosti na nastolenie dobra. Čiže človek posúdi situáciu, spozná jej zákutia i detaily, pasce i výhody, no i pravidlá a ideály a na základe tohto všetkého sa pohne k uskutočneniu dobrého cieľa. Treba zdôrazniť, že cieľ musí byť naozaj dobrý a dobré musia byť aj prostriedky. Napríklad rozhodnutie zosobášiť sa so správnou ženou v správnej chvíli si vyžaduje vysoký stupeň rozvážnosti. Človek by nemal ísť do manželstva naslepo. – Dôvody ako: čakáme dieťa, babka alebo mamka nás už otravujú, výhodná pôžička, čo ak sa niečo stane, je to zaujímavé... Ide tu ešte o omnoho viac: človek, ktorý má dostatok poznatkov (dát) ohľadom toho, či je vhodné v jeho situácii urobiť rozvážne rozhodnutie ohľadom manželstva, musí sa otvoriť aj pre všetky ostatné zmeny, ktoré do jeho života manželstvo nevyhnutne prinesie v zmysle spravodlivosti, mravnosti a miernosti. Ináč nie je pripravený, aby bol voči svojej partnerke spravodlivý (pretože jej má patriť celý: o¬n, jeho čas, jeho životný priestor a všetko ostatné, čo hlboký manželský vzťah zahŕňa), ani triezvy (keď bude treba správne ovládať svoje chute a chúťky, túžby a želania, ktoré s manželstvom nesúvisia, alebo ho priamo ničia), ani aby bol odvážny (bude potrebné v strachu a v úzkosti urobiť kroky, ktoré sú nevyhnutné).
→ Čo nie je rozvážnosť?
Opakom rozvážnosti je nerozvážnosť. Tá má však dve podoby. Jednou je zbrklosť, ľahkomyseľnosť a doslova kaskadérstvo. Riskujem všetko, aby som získal márne potešenie, pochvalu či uznanie, ktoré sa veľmi rýchlo zabúdajú. Druhou je nerozhodnosť, váhavosť a prokrastinácia (nekonečné odkladanie vecí na neskoršie). Nechceme nikoho otravovať, máme strach z nových vecí či vzťahov, dokonca môžeme byť leniví.
→ Otázky na zamyslenie
1. Nájdem si momentku, aby som pred každou svojou činnosťou, rozhodnutím či slovom popremýšľal o následkoch, ktoré to prinesie?
2. Dbám o tom, aby som mal čas na sebareflexiu – uvažovanie o minulých skutkoch pod zorným uhlom Božieho a prirodzeného zákona?
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

hodnotenie

(Michal Slivka, 14. 6. 2017 19:16)

perfektný článok