Jdi na obsah Jdi na menu

ObrazekHriech človeka je zločin, ktorý má dve obete: blížneho a samého človeka, ktorý tento hriech pácha. Prítomnosť druhého človeka si vyžaduje, aby sme boli spravodliví. Zákon spravodlivosti je čosi, čo nás presahuje a naša vnútorná duchovná skutočnosť si vyžaduje, aby sme sa mu podriadili. Je to vpísané do našich sŕdc, hovorí sv. Pavol. Keď sa ho budeme snažiť vymazať, zničíme tým nielen svojho blížneho, ale aj seba samých.
→ 3. žiarivá oblasť: Spravodlivosť
Sv. Tomáš Akvinský napísal: „Spravodlivosť je čnosť, ktorá je nasmerovaná na iného človeka“. Táto jednoduchá veta má široké dôsledky. Človek, ktorý je úplne pohltený len sám sebou, nebude neschopný byť spravodlivý voči nikomu. Svet, ktorý je obývaný takýmito ľuďmi, bude totálne vyprázdnený od spravodlivosti. Spravodlivosť začne až vtedy, keď ľudia začnú premýšľať o tom, čo dlhujú druhým.
Vo svete nespravodlivosti sú ľudia osamelí a majú strach; vo svete spravodlivosti naopak majú pocit spolupatričnosti a cítia v sebe dôveru. Osobné záujmy nespravodlivého jedinca ho oberú o akúkoľvek spoločenskú oporu a podporu. On nepočíta s inými, ani iní nebudú počítať s ním. Je to forma sebectva, ktorá je dokonale nepriateľská voči tomu, čo je naozaj v jeho záujme. Nespravodlivý človek sa desocializuje (oddeľuje od iných). Stáva sa utečencom zo spoločenstva. Tým, že koná ako sa mu páči, si môže myslieť, že má z toho úžasný prospech, no v skutočnosti sa odcudzuje od najhlbšieho centra svojej osobnosti. Sme teda navzájom poprepájaní. Je to tak zariadené, či sa nám to páči alebo nie. Boh to tak chcel. Inak by sme žili v nerovnováhe.
Sme navzájom prepojení akýmsi neviditeľným lanom spravodlivosti. Ale na to, aby sme boli voči svojmu blížnemu spravodliví potrebujeme ešte niečo viac. Spravodlivosť preto predpokladá lásku. Ak chýba láska, potom to je len púha rovnica, matematický výpočet: JA TEBE A TY MNE! Ale nemýľme si túto lásku len s nejakým citovým vzplanutím – nie je možné milovať každého vášnivo. No je možné milovať každého spravodlivo, dokonca i cudzích a neznámych. Viktor Hugo rozpráva príbeh, ktorý toto oddelenie spravodlivosti od lásky ilustruje:
ObrazekIstý nešťastný človek sa snažil nakŕmiť ženu i dieťa, ktorých miloval. Vyčerpal všetky prostriedky, no nedarilo sa mu to. Rozhodol sa preto, že začne falšovať peniaze. Falšovanie peňazí sa vtedy trestalo smrťou. Jeho ženu zatknú, pretože použila prvú kópiu falzifikátu, ktorý urobil. Odmietla svedčiť proti mužovi a vehementne poprela jeho vinu. Kráľovský prokurátor však vymyslel prefíkaný plán. Šikovne pozliepal čiastočky dotrhaného listu, ktorým presvedčil nešťastnú ženu, že má sokyňu a že muž jej bol neverný. Žena, premožená žiarlivosťou, udala svojho muža, všetko vyzradila a poskytla prokurátorovi potrebné dôkazy na jeho vinu. Keď sa o veci dozvedeli ľudia, žasli nad bystrosťou a šikovnosťou prokurátora. Bolo to naozaj od neho chytré, hovorili, že sa rozhodol zapojiť do hry žiarlivosť a skrz hnev ženy a jej túžbu po pomste vyniesť na svetlo pravdu. No istý klerik, ktorý mal povesť svätosti, keď sa dozvedel o veci i o mieste, kde sa mal konať súd, mal na počínanie prokurátora trocha iný názor. Keď príde na miesto, pýta sa: „A kde je kráľovský prokurátor, ktorý tu má byť má byť súdený?“
Úradník použil podvod ako cestu k tomu, aby ženu priviedol k priznaniu. Surovo ju použil iba ako prostriedok na dosiahnutie svojho cieľa. Sv. Augustín hovorí: „Spravodlivosť je čnosť, ktorá dáva každému to, čo mu patrí“. Preto spravodlivosť predpokladá právo. Ak niečo dlhujeme druhému človeku, potom iba preto, lebo ten druhý má na to právo. Falšovateľova žena mala právo, aby sa jej neklamalo a aby nebola emocionálne zmanipulovaná. Jestvujú tri základné formy spravodlivosti:
1. Prvou je spravodlivosť, ktorú si ľudia dlhujú jeden druhému. Ide tu o povinnosť, ktorú rozličné časti jednej spoločnosti majú jedna voči druhej a nazýva sa zámenná, komutatívna spravodlivosť. Je to spravodlivosť, kde sa členovia toho istého organizmu vzájomne podporujú a a navzájom si dávajú to, čo sú povinní si dávať, aby organizmus mohol fungovať ako celok. To, čo apoštol Pavol popisuje, keď hovorí o komunite ako o tele, ktoré má mnoho údov, no všetky žijú v jednote (Rim 12, 4). Takúto jednotu a harmóniu vo fungovaní narušuje parazitizmus. Parazitizmus je hlboká forma nespravodlivosti, kde jeden člen spoločenstva žije na úkor ostatných. Berie a nedáva. Parazitizmus je fatálna vec, pretože je to rakovina na organizme. Parazitická bunka postupne zničí telo.
2. Druhá forma spravodlivosti popisuje vzťah medzi celkom a jeho časťami, alebo spoločnosti voči jedincovi. Toto je tzv. distributívna spravodlivosť. Ide o spravodlivosť v rozdeľovaní dobier zo strany „vedenia“ spoločenstva členom spoločenstva. Znova tu môžeme uviesť príklad z telom: keby sme nedávali jednej časti nášho tela to, čo jej patrí, postupne by odumrela a narušil by sa tak aj celok. Spoločnosť, ktorá zanedbáva jedného člena na úkor iného nie je spravodlivá a v konečnom dôsledku na to doplatí.
3. A konečne, je tu povinnosť častí voči celku, ktorá sa nazýva legálna alebo všeobecná spravodlivosť. To je opak distributívnej spravodlivosti. Údy nemôžu od organizmu iba brať. Musia aj dávať, aby celok mohol fungovať. Ak iba berú, tak len načas, keď sa potrebujú pozbierať, uzdraviť, pozviechať alebo naladiť. Ale potom musia aj oni prispievať na potreby celku, ktorého sú členmi.
Každá z týchto troch foriem spravodlivosti obsahuje v sebe istú formu zaviazanosti či zadlženosti. V komutatívnej spravodlivosti jednotlivci by mali vrátiť to, čo si navzájom dlhujú. Ochrana štátu je zasa príkladom distributívnej spravodlivosti. Štát dlhuje svojím členom to, čo im patrí. A povinnosť platiť štátu dane je zasa príkladom legálnej spravodlivosti. Súhra týchto troch foriem spravodlivosti tvorí puto, ktoré drží civilizovaných jedincov spolu v civilizovanej spoločnosti.
→ Otázky na zamyslenie
1. Uvedomujem si, že patrím do spoločenstva?
2. Pýtam sa seba samého, čo môžem ja dať tomuto spoločenstvu?
3. Dbám o tom, aby som mal čas na sebareflexiu – uvažovanie o minulých skutkoch pod zorným uhlom Božieho a prirodzeného zákona?
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář