Jdi na obsah Jdi na menu

ObrazekJe otázka na mieste: Čo skutočne znamená slovo láska? Latinsky sa láska vo zmysle teologickej čnosti vyjadrí slovom caritas, čo do slovenčiny prekladáme charita. Dnes toto slovo vyjadruje postoj človeka, ktorý sa rád delí s druhými a hlavne chudobnými. Práve toto slovo najlepšie vyjadruje lásku v kresťanskom slova zmysle. Láska nie je podľa kresťanstva len nejaký cit (Mám sa pri ňom dobre, je mi skvele, je mi sympatický...). Je to stav vôle, ktorý sa vzťahuje k nám samotným, a ktorý sa musíme naučiť vzťahovať na iných. Mám lásku k sebe, neznamená to nutne, že sa páčim sebe samému. Znamená to, že si prajeme to najlepšie. Podobne, kresťanská láska, ktorú prejavujeme blížnym, je celkom iného ako nejaký pocit, že sú nám tí druhí sympatický a že sa nám páčia (Táto prirodzená príťažlivosť nie je ani hriechom ani cnosťou – je to ako s jedlom: chutí alebo nechutí). Táto náklonnosť nám ale pomáha milovať ľudí ale môže je brániť (Predstavte si materinskú lásku, ktorá môže dieťa skaziť; nehľadí na skutočné budúce šťastie svojho dieťaťa).
Peknou ilustráciou, v čom spočíva pravá láska rozpráva príbeh z Jánovho evanjelia o svadbe v Káne Galilejskej (Jn 4, 11-18). Na svadbu v Káne Galilejskej bol pozvaný Ježiš, aj s matkou i so svojimi učeníkmi. Bolo to podľa evanjelistu Jána na začiatku jeho verejnej činnosti. Evanjelium spomína, že na svadbe boli dve vína: prvé, ktoré pripravili tí, čo pripravovali svadbu a druhé, ktoré vytvoril Ježiš. Podľa niektorých autorov tieto dve vína symbolizujú dva typy lásky, ktoré sa nachádzajú v každom životnom vzťahu medzi ľuďmi.
Prvé víno vzniklo úplne prirodzene: vinica, práca okolo nej, oberačka, spracovanie hrozna, kvasenie, predaj, konzumácia. Druhé však bolo výsledkom zázraku: pripravil ho Ježiš, ktorý bol prítomný na svadbe a - ako hovorí evanjelista - bolo lepšie než to prvé. Prvé víno symbolizuje tzv. romantickú lásku. To je to vnútorné splanutie, ktoré zacíti muž, keď sa stretne so ženou svojho srdca (a naopak), ale napríklad i človek, ktorý zacíti príťažlivosť k nejakému typu práce, povolaniu, projektu. Romantická láska je úplne prirodzená vec. Je to dar, ktorý do nás vložil Boh, aby nás tento dar v podstate zaslepil, aby sme sa ľahšie rozhodovali pre veci, ktoré v skutočnosti nie sú ľahké. Napríklad rozhodnutie pre manželstvo, či rehoľný stav i kňazstvo. Nie sú ľahké, pretože ich súčasťou je aj druhá láska. Svetská literatúra keď hovorí o láske, myslí iba na túto lásku. Je to tragické, pretože romantická láska nie je úplnou láskou. Jestvuje nespočetné množstvo príbehov, ktoré hovoria o tejto láske (Rómeo a Júlia, Tristan a Ižolda, Rienzo a Lucia), Majú spoločnú jednu vec: buď ich hrdinovia zomrú v mladom veku alebo príbeh sa končí tým, že sa zosobášili. Žiaden nepopisuje ich vzťah a lásku potom.
Niektorí hovoria, že táto láska je obyčajná chémia. Najprv som sa čudoval tomuto konštatovaniu, ale asi najlepšie vystihuje podstatu. Veď ako inak si vysvetlíte ošiaľ napríklad ženatého muža, ktorý sa zaľúbi do od seba o dvadsať rokov mladšej krásky a celý jeho život, manželka, rodina, deti, hodnoty idú hore komínom? Ako vysvetlíte to isté u kňaza alebo rehoľníka, ktorý v jednom momente zabudne na všetky svoje záväzky a sľuby, a na ľudí, ktorí mu veria a on je schopný týchto ľudí zradiť a spolu s nimi i to, čomu sa pred rokmi tak veľkodušne oddal? Je to ako s alkoholikom alebo inak závislým človekom.
Ak však ide o človeka, ktorý nemá záväzky, čo je väčšina z vás, tam je možné v tom napredovať, len si treba uvedomiť, že toto nie je láska. Táto forma lásky sa raz pominie, ako sa pominulo víno v Káne Galilejskej. Mnohí, ktorí s týmto faktom nepočítajú ostanú zaskočení a skladajú básne a piesne, ako napríklad Láska, Bože, láska, kde ťa ľudia berú... A vyberú sa o dom ďalej, aby sa vybudili znova v niečom podobnom. Je to ako keď motýľ prelietava z kvetu na kvet.
Ako ku skutočnej láske ale prísť? Tak, ako prišli k druhému vínu svadobčania v Káne Galilejskej. Víno, ktoré prišlo namiesto toho prvého, ktoré sa minulo bolo výsledkom zázraku. Bez vína by svadba v Palestíne tej doby bola škandálom. Tak ako je o ničom manželstvo bez lásky. Preto Ježiš nenavrhol, aby si šli víno kúpiť (možno ani nemali za čo), ale urobil ho z vody; bolo lepšie ako prvé; a bolo ho toľko, že sotva ho i vypili. Symbolicky povedané, malo im vystačiť na celý ich spoločný život. Ježiš dal mladým a ich okoliu na vedomie, že on je ten, ktorý dáva pravú lásku, dáva ju v hojnosti a táto jeho láska je lepšia než prvá, láska ich, láska prirodzená. Druhá láska je zázrak.
Tento príbeh nám hovorí o láske vo všeobecnosti: o pravej láske. Pravú lásku musí mať i kňaz, ktorý sa rozhodne pre službu zasväteného života, rehoľník alebo rehoľníčka, ktorá sa rozhodne ísť slúžiť hendikepovaným deťom, alebo chudobným ľuďom v treťom svete, kresťan, ktorý sa rozhodne žiť svoju lásku voči ľuďom na pracovisku, v škole, v rodine. Všade tam, kde sme sa na počiatku rozhodovali pod vplyvom romantiky, kedy nám svet bol gombička a my sme si mysleli, že nášmu nadšeniu nikdy nebude konca.
No nadšenie vyprchalo, prišiel všedný deň, my sme začali vidieť realitu a vnímať ťažkosti i svoje vlastné obmedzenia a limity. A stratili sme nadšenie i silu. Preto nám Ježiš pripomína: „Lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť." Bez Ježiša a Boha vôbec, môžeme urobiť veľa vecí: môžeme byť úspešnými manažérmi, podnikateľmi, dobrými študentmi, športovcami, umelcami. Môžeme mať peniaze, auto, dom. Môžeme byť vzhľadní a príťažliví... Mnohé veci závisia od našich talentov, vrodených predispozícií, okolností i osobnej chytrosti. No ak Ježiš hovorí, že bez neho nemôžeme nič vykonať, myslí na veci, ktoré by boli naozaj užitočné a ktoré by nám v konečnom dôsledku slúžili pre večnosť. A toto je čnosť lásky.
→ Otázky na zamyslenie
1. Nechávam sa uniesť len romantickou láskou, pocitmi, príjemnými vecami?
2. Zastavím sa len pri tej prvej, alebo rozvíjam aj tú, ktorú prináša Božia milosť?
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář