Jdi na obsah Jdi na menu

ObrazekĎalšou z Božských čností (alebo teologálnych čností) je Nádej. Podľa kresťanstva je to neustály pohľad dopredu - k večnému životu. Niektorí sa nazdávajú, že je to útekom pred realitou alebo život v ilúzii. Ak si trochu preštudujeme históriu ľudstva, zistíme, že kresťania, ktorí urobili najviac pre súčasný svet boli práve tí, ktorí mysleli na budúci svet. Kresťan, ktorý sa pozerá dopredu, dokáže veľa v tomto živote. A naopak, človek, ktorý stratí zo zorného poľa budúci svet, stratil i schopnosť účinne ovplyvniť prítomnosť. V plnom rozsahu platí stará dobrá múdrosť: Mierte k nebu a zem dostanete ako prémiu; mierte na zem a nedostanete ani jedno ani druhé. Zdá sa to ako paradox, ale je možné spozorovať vo všetkých oblastiach ľudského života. Napríklad: Zdravie je veľké požehnanie pre človeka; ale ako náhle urobíme zdravie svojím cieľom, začneme sa meniť v hypochondra a budeme mať pocit, že s nami nie je niečo v poriadku. Zdravia sa nám pravdepodobne dostane vtedy, ak budeme túžiť po ďalších veciach: ako je práca, správne stravovanie, zábava, čerstvý vzduch... Podobne je to aj so záchranou hodnôt či samotného ľudstva.
Pre mnohých z ľudí je ťažké túžiť po samotnom nebi – jediná výnimka je, keď si nebo predstavujeme ako miesto, kde sa stretneme s našimi zosnulými, ktorých sme mali veľmi radi. Problém spočíva v tom, že v sebe nepestujeme správnu predstavu o nebi alebo vôbec o ňom neuvažujeme. Napríklad: aj všetko naše vzdelanie nás vedie k tomu, aby sme svoju myseľ zamerali na tento svet.
Ďalším dôvodom je, že napriek tomu, že túžime po nebi, túto túžbu si neuvedomujeme. Ak by sa hocijaký človek zahľadel do vlastného srdca, spoznal by, že silne túži po niečom, čo na tomto svete nemôže nájsť. Tento svet je plný vecí, ktoré vám toto sľubujú, ale nemôžu dať. Nemôže vám to dať žiadne manželstvo, žiadne cestovanie ani vedecké bádanie (nehovorím tu o nejakom nepodarenom manželstve, alebo skazenej dovolenke či zmarenej kariére; hovorím tu o najideálnejšom manželskom vzťahu, či super dovolenke a kariére).
→ Tri riešenia na udalostí v živote
Ako sa pozerať dopredu? Jestvujú tri správania sa zoči-voči budúcnosti v nádeji na tú lepšiu. Tie prvé dve sú nesprávne a to tretie je pohľadom nádeje:
1. Bláznovo riešenie: Blázon hľadá chybu vo veci samotnej. Celý život premýšľa o tom, kde urobil chybu: ako by to bolo, keby si zobral inú ženu? Kúpil drahší zájazd? Bol na správnom mieste v pravý okamih? Iste by sa mu podarilo dosiahnuť naplniť svoje skryté túžby. Väčšina znudených a nespokojných ľudí patrí k tomuto typu. Celý život striedajú partnerov, cestujú po rôznych kontinentoch a skúšajú jeden koníček za druhým. Celý čas dúfajú, že je to to posledné do čoho sa pustili. To bude to pravé. Ale znovu prichádza sklamanie.
2. Riešenie „rozumného človeka“, ktorý prišiel o ilúzie: Taký človek príde veľmi rýchlo k záveru, že všetko bola len ilúzia či prelud. Bolo to mladícke pobláznenie, ktoré už do dospeláckeho veku nepatrí. Preto sa už usadí, naučí sa nedúfať už vo veľké zmeny. Potlačí tú časť svojej bytosti, ktorá sa rada „oddáva nejakému sneniu“. Tento prístup je nepochybne lepší ako prvý. Človek je šťastnejší vo svojom vnútri a nie je pre spoločnosť tak nepríjemný. Spravidla sa stane síce povýšeneckým voči „naivnému mládí“, celkovo sa však zo životom pohodlne vyrovná. Bol by to správny postoj, keby sme však neboli stvorení pre večnosť. Čo ak jestvuje naozaj nekonečné šťastie, kde by sme mohli svoje nesplnené sny realizovať? Bola by škoda, keby nás „zdravý rozum“ obral o schopnosť získať toto šťastie.
3. Riešenie kresťana: Ak nejaká bytosť, ktorá sa rodí s nejakou túžbou, iste jestvuje aj uspokojenie tejto túžby. Ak jestvuje nejaká túžba, ktorú nemôže naplniť tento svet alebo veci tohto sveta, to neznamená, že nebude naplnená. Pozemské slasti moje túžba síce nikdy neuspokoja, ale mali ju aspoň prebudiť. Ak máme v sebe túžbu, ktorá v tomto svete nie je naplnená, znamená to, že som bol stvorený pre iný svet. Stojíme zoči-voči skutočnosti, že kresťan nesmie pohŕdať pozemským požehnaním a nebol za ne nevďačný. Ale na druhej strane aby ich nepovažoval za pravé a konečné. Nesmie v ňom zomrieť túžba po skutočnej vlasti. Tú síce získam až po smrti , ale nesmiem dopustiť, aby zapadla smetím.
Nad vstupom do pekla sa na majestátnom oblúku nad hlavnou bránou nachádza temnými farbami napísaný nápis: „Všetku nádej opusť, ó, ty, kto tu vstupuješ!“, ktorý spôsobil Dantemu triašku. Slová, vyjadrujú najhlbšiu podstatu pekla – život bez nádeje.
Byť bez nádeje znamená byť v pekle. Ľudia, ktorí žijú bez nádeje, či sú živí alebo mŕtvi, na tom nezáleží, žijú v pekle. Či je človek veriaci alebo neveriaci, to čo ho ženie dopredu aj v ťažkých „beznádejných“ chvíľach je nádej v zmenu. My ľudia sme v najhlbšom slova zmysle tvormi nádeje. Nebyť schopný dúfať je pre človeka zdrvujúce a rozkladné a vovádza ho to do neznesiteľného utrpenia. Strata nádeje – zúfalstvo – to je v konečnom dôsledku odmietnutie byť samým sebou a prijať svoje určenie. Je to dať prednosť bezprostredným veciam a ilúziám pred tým, čo je autentické a večné. Na to, aby si človek mohol obnoviť svoju základnú nádej sa musí postaviť tvárou k tomu, čo je najskutočnejšie a najdôležitejšie a toto objať celou svojou bytosťou.
→ Otázky na zamyslenie
1. Dokážeš si nájsť čas na uvažovanie nad večnosťou? Máš v srdci opravdivú nádej na večný život?
2. Zostávať len pri časnými túžbami?
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Nádej

(Oľga Grančayová, 13. 1. 2015 7:46)

"Vy-gúglila som si náhodou Vašu úvahu keď som hľadala slovo "nádej",teda inšpirácie pre maľbu obrazu s rovnakým názvom.
Múdre a povzbudivé myšlienky pre mňa a iste aj iných.
Ďakujem a prajem Vám požehnanie a vedenie Nášho Pána Ježiša.