Jdi na obsah Jdi na menu

ObrazekĎalšou z Božských čností (alebo teologálnych čností) je Viera. Človek sa stretáva s názorom, že viera je súhlas s kresťanským učením. Alebo ide o presvedčenie, že toto učenie je pravdivé. Je to síce jednoduché, ale človeka to môže veľmi zmiesť. Ako je možné v takomto chápaní považovať vieru za čnosť?
→ Je viera čnosťou?
Veď človek prijíma nejaké presvedčenie nie na základe toho, či to chce alebo nechce prijať, ale podľa toho, či sa mu to zdá správne alebo nie! Ak by sa napríklad zmýlil, ešte by to nedokazovalo, že je zlým človekom. Na druhej strane, ak by dôvody prijať to považoval za zlé, ale predsa by sa snažil tomu uveriť, bol by hlupákom.
Ale niekedy to nie je celkom tak. Často vychádzame z predpokladu, že ľudská myseľ a vôľa sú ovládané rozumom. V skutočnosti to nemusí byť pravda. Napríklad: náš rozum môže byť skalopevne presvedčený, že anestézia ma nezabije a je potrebná k vykonaniu operácie, ktorú pre zdravotný stav pacienta je potrebné vykonať. Na základe dôkazov je človek skalopevne presvedčený, že ma anestézia nezabije a že dôkladne vyškolený lekári ma nezačnú operovať skôr, ako budem uvedený do umelého spánku. Toto vedomie a presvedčenie nič nemení na tom, že keď mi pichnú narkózu a potom na tvár priložia masku, náhle sa človeka zmocní detinská panika. Začnem premýšľať, že je už po mne, že sa udusím alebo sa bojím, že do mňa zarežú skôr, ako stratím vedomie. O toto presvedčenie alebo vieru ma nepripravil rozum (práve naopak, moja viera bola založená na rozume), ono spôsobila moja predstavivosť alebo emócie. Na jednej strane v tomto sa nachádzajú viera a rozum a na druhej strane emócie a predstavivosti.
Predstavte si človeka, ktorý svojím rozumom dôjde k záveru, že existujú pádne dôkazy pre pravosť kresťanstva. Prídu chvíle, kedy by sa mu hodilo, aby kresťanstvo neexistovalo: keď bude obklopený ľuďmi, ktorí budú útočiť na neho presvedčenie a smiať sa mu; alebo bude mať možnosť získať peniaze nie čistým spôsobom; bude potrebovať zaklamať, aby sa vyhol nepríjemnostiam; zatúži po žene, ktorá mu nepatrí; atď... Tu vidno bleskový útok ľudských túžob a prianí – sú to situácie, kedy sa proti kresťanstvu nepostaví rozum s argumentmi ale jednoduchá nálada. Viera v tomto zmysle je umenie držať sa toho, čo sme už prijali svojím rozumom. Nálady totiž sa budú neustále meniť, preto možno o viere hovoriť, ako o dôležitej čnosti. Ak sa nenaučíme svoje nálady odsúvať do určitých hraníc, nebudeme nikdy poriadnym kresťanom ani poriadnym ateistom. Budeme iba stvorením, ktoré sa potáca zo strany na stranu a je závislé od počasia alebo správneho trávenia. Preto je potrebné sa cvičiť vo viere. A v takomto chápaní je nutné hovoriť o viere ako o čnosti!
→ Čnosť – neustály rast
Na to, aby sme si vybudovali čnosť viery je nutné denne sa zaoberať niektorými základnými pravdami kresťanstva. Ide o každodenné modlitby, či momenty zamyslenia nad Svätým písmom i pravidelné návštevy bohoslužieb. Musíme si neustále pripomínať, v čo sme uverili. Ani kresťanská viera, ani nijaká iná nebude v našej mysli žiť neustále. Keby sme skúmali ľudí, ktorí stratili svoju vieru, prišli by sme k poznaniu, že táto ich viera potichučky vyhasla kvôli nezáujmu o jej prehlbovanie.
K vytvoreniu uceleného obrazu o tejto čnosti patrí aj poznanie, že všetky naše schopnosti – napríklad schopnosť premýšľať alebo hýbať sa – nám boli dané Bohom. Aj keby sme každý moment svojho života venovali výlučne službe Bohu, nemohli by sme mu dať nič, čo by svojím spôsobom mu už nepatrilo. Človek, ktorý tvrdí, že Bohu dáva to alebo to, že mu slúži viac ako iný, podobá sa chlapcovi, ktorý príde k ocinovi a povie mu: „Oci, zajtra máš narodeniny, daj mi desať eúr, aby som ti mohol kúpiť darček.“ A otecko mu peniaze pochopiteľne dá a z kúpeného darčeku má nesmiernu radosť. Je to krásne a milé, ale len hlupák by sa domnieval, že otec na tom zarobil 10 eúr. Iba ak človeku dôjde toto poznanie, môže Boh začať s ním vytvárať vzťah. Až potom začína opravdivý život viery, a my môžeme hovoriť o skutočnej čnosti viery.
→ Čo skutočne viera je?
ObrazekInými slovami, takýto človek objavuje, že nič nemá. Znovu je dobré pripomenúť, že to, na čom Bohu záleží je to, aby sme boli stvorením určitej kvality a druhu. Chce, aby sme boli tým, čím nás chce mať – stvorením, ktoré má s ním určitý vzťah! Čiže čnosť viery je v konečnom dôsledku vzťahom. Veriť v Boha nie je až také ťažké. Ťažšie je veriť Bohu. Je to ťažšie preto, lebo takáto viera je výsledkom skúseností s Bohom. Dá sa to porovnať s bežnými skúsenosťami, ktoré máme s ľuďmi či vecami. Napríklad, keď sa chceme postaviť na konár stromu, overujeme si, či je dosť pevný, aby nás udržal. Overíme si to po prvý raz, potom nasledujúci raz znova. Keď tam budeme chodiť znova a znova, už si konár overovať nebudeme. Jeho pevnosť, to že sa nezlomí a my sa nezraníme, berieme za istotu.
„Viera je základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme“, hovorí pisateľ listu Hebrejom (Hebr 11, 1). Je to viera, ktorá dáva človeku jeho základnú orientáciu a identitu vo svete, ktorý by mu bol inak kompletne odcudzený, či už v zmysle zmyslu alebo v zmysle osobnom. Viera je rebrík k nebu.
Viera veľkých ľudí nie je niečo, čo vlastnia oni, ale naopak, je to niečo, čo vlastní ich. Viera nám dáva neotrasiteľný dôkaz, že naše jestvovanie má cieľ, že by sme nemali dovoliť, aby nás udusili pomíňajúce vlny znechutenia. Viera je prostriedkom proti strachu, premáha pochybnosti, upokojuje úzkosť, doplňuje rozum, inšpiruje záväzok, uvoľňuje energiu a ponúka pokoj. Bez viery by sme sa neboli schopní vydať sa na svoje veľké dobrodružstvá.
→ Otázky na zamyslenie
1. Uvedomujem si, že viera je vzťahom, ktorý sa buduje na základe stratnutia človeka s Bohom? Túžim po tomto stretnutí?
2. Zamýšľam sa každodenne nad základnými pravdami kresťanskej viery?
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Viera, láska, nádej

(Peter, 13. 11. 2012 14:23)

Čo je viera ? Keď túžime po stretnutí s Bohom, Keď veríme, že Boh je, že je milosrdný, láskavý, dobrý a spravodlivý, že Boh je samotná láska, pravda a spravodlivosť, že pozná naše bolesti, trápenia i radosti, keď ku nemu prechovávame lásku ako ku svojim najbližším, keď na neho myslíme aj vo chvíľach radosti a nielen vtedy, keď prosíme o pomoc, keď sa s dôverou ne neho obraciame vo svojich modlitbách ako k svojmu najlepšiemu priateľovi, keď neprosíme len za seba ale za všetkých ĺudí dobrej vôle, keď hovoríme a žijeme pre pokoj a lásku, lebo nič nie je viac ako veriť v Boha a Boh je pokoj a láska, cesta k večnému životu, nádej že budeme žiť aj keď zomrieme.