Jdi na obsah Jdi na menu

Je potrebná bolesť...

24. 4. 2007

ObrazekJe prirodzené, že súčasťou každého človeka je aj bolesť či utrpenie. Nikto z ľudí sa jej nemôže vyhnúť. Ide o to, ako sa zoči-voči nej človek postaví. Niektorí ju prímajú ako tragédiu (nevedia ju prijať), a naopak niektorí ako obohatenie (je príležitosťou, ktorá človeka vyvedie z miery a upriami ho na podstatné prvky života).

Svoju bolesť musíš prekonávať postupne a tým oslabovať jej vplyv. Áno, musíš vojsť na miesto bolesti, ale iba ak si získal novú zem. Ak vstúpiš do nej len preto, aby si okúsil jej surovosť, môžeš sa dostať úplne inde, než si chcel.

Čo je tvojou bolesťou? Je to skúsenosť, že si nedostal, čo si najväčšmi potreboval. Je to miesto prázdnoty, kde mocne cítiš neprítomnosť lásky, po ktorej najväčšmi túžiš. Vrátiť sa ta je ťažké, pretože sa hneď ocitneš zoči-voči svojim zraneniam, ako aj vlastnej bezmocnosti uzdraviť sa. Veľmi sa ho bojíš, považuješ ho za miesto smrti. Pud sebazáchovy ťa ženie preč hľadať pocit domova, hoci veľmi dobre vieš, že na tomto svete ho nenájdeš. Musíš začať veriť, že tvoja skúsenosť prázdnoty nie je konečnou skúsenosťou, že po nej príde láska. Pokiaľ nebudeš dôverovať stavu po prázdnote, nemôžeš s istotou opäť vstúpiť na miesto bolesti.

Čiže k bolesti musíš pristupovať s poznaním v srdci, že si už našiel nové miesto. Už si ochutnal čosi z jeho ovocia. Čím viac koreňov zapustíš na novom mieste, tým ľahšie oplačeš stratu starého a zbavíš sa bolesti, s ktorou sa viaže. Nemôžeš oplakať niečo, čo nezomrelo. Treba však pochovať staré bolesti, väzby a túžby, ktoré kedysi pre teba tak veľa znamenali.

Musíš vyplakať dávnu bolesť, nechať ju odísť, aby si mohol naplno slobodne žiť na novom mieste bez melanchólie a cnenia po domove.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Hmm

(burton, 25. 7. 2009 21:31)

nebudem sa hadat mal som napisany uz pol stranovy komentar, len poprosim vsetkych odbornikov na problem bolesti, ktori nemaju osobnu skusenost nech v zivote radsej su ticho, lebo maloco ublizi viac ako tie teoreticke keci ...

Chapeme bolest spravne???

(Ana, 24. 4. 2007 13:10)

Paci sa mi, ze si poukazal na bolest na duse, pretoze ta niekedy väcsia ako bolest tela. Ide len o jej spravne pochopenie. Tuto bolest nemame brat ako trest mozno za nase hriechy, ale ako spojku k Bohu, pretoze to je tiez urcita cesta k Bohu. Pan Jezis tiez prezival bolest a urcite nielen tela, ale aj duse. A my obetujme tuto bolest Bohu a On sa uz o nas postara. Dalo by sa o tom pisat viac, ale v skratke aspon tolko . . . :)

Ešte niečo k utrpeniu...

(Domi, 24. 4. 2007 12:46)

Neviem, či ste boli na Arcidiecéznom stretnutí mladých v Sabinove, ale zaznela tam zaujímavá poznámka z úst Antona Červeňa... Keď sa modlil, túžil po Božom objatí... Vtedy pocítil vo svojom vnútri, ako mu boh hovorí: "Pozri na moje ruky, sú poznačené bolesťou. Keď Ja objímam človeka, objímam ho bolesťou." Túžime po takomto Božom objatí??? Otázka pre všetkých...

To je náš cieľ...

(Domi, 24. 4. 2007 12:41)

Vďaka Jana, to to vyvrcholenie... A práve bolesť a prázdnota je predzvesť Lásky (s veľkým "L"), ktorou je sám Boh... "Utrpenie a bolesť je Božím megafónom", povedal raz C.S.Lewis, ktorým nás Boh upozorňuje na podstatné veci života...

Božia alchýmia

(Jana , 24. 4. 2007 12:23)

My máme ešte jednu možnosť:
bolesť nielen prijať, ale spojiť ju s Ježišovou obetou a tak ako On - premeniť ju na lásku
- to je Božia alchýmia.