Jdi na obsah Jdi na menu

Bohatstvo Cirkvi...

25. 4. 2007

ObrazekNejestvujú pochybnosti, že žijeme v tragickom svete, kde sa kráča bez toho, aby bolo možné poznať definitívny cieľ tejto cesty, ktorá ľudstvo nevedie k žiadnemu cieľu. Akosi dnešný človek sa zabudol pýtať: Prečo žijem tu na zemi? Aká je moja úloha v živote? Aké smerovanie mám dať svojmu životu? Vrháme sa do neskutočných dobrodružstiev, aby sme prekonali rôzne rekordy a vlastné limity, ale má to nejaké naplnenie a zmysel – to sa už nepýtame.

Odvážim sa povedať: Že tomuto dnešnému svetu, zotročeného márnivosťou a konzumizmom, Cirkev zjavuje inú cestu, ponúkajúc vlastný spôsob jestvovania. Možno aj preto je toľko kritizovaná (Prirovnal by som to veľkému a krásnemu diamantu, na ktorom, keď sa nájde čo len malá nedokonalosť - štrbinka, už je kritizovaný zo všetkých strán. V tom momente si nikto nevšíma tú veľkosť a nádheru, iba tú malilinkú chybičku, ktorú voľným okom nkto nevidí). Veď sám Kristus hovorí: „Ja som cesta...“ Takto, dráme ľudských dejín, Cirkev protipostaví vlastné jestvovanie, vlastný život. „Lebo zjavil sa život a my sme videli, dosvedčujeme a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám.“ (1Jn 1,2).

V neistote súčasného sveta Cirkev rastie, ako možnosť pre autentický život. Cirkev sa prejavuje vo svete ako „nový svet“, ako „stvorenie nového života“ (porov. LG 6). Je isté, keď hovoríme o Cirkvi, že nemyslíme na nejakú pozemskú sociálnu inštitúciu, ani na nejakú medziľudskú asociáciu, ktorá má za úlohu zlepšiť morálne život ľudí. Cirkev je oživujúce a tajomné Telo Krista, ktoré je samotným Kristom poslané a rozšírené v dejinách. Je viditeľné spoločenstvo oplývajúce nebeskými darmi, ktorá pozostáva z ľudského a božského prvku (porov. LG 8). Preto, keď sa hovorí o Cirkvi, myslí sa na Tradíciu života: „Ako ste teda prijali Krista Ježiša, Pána, v ňom žite: v ňom zakorenení a na ňom postavení, upevnení vo viere, ako ste sa naučili, a vynikajte vo vzdávaní vďaky! Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol filozofiou a prázdnym mámením, založeným na ľudských obyčajoch a na živloch sveta, a nie na Kristovi!“ (Kol 2,6-8).

Dajme si každý z nás otázku: Aký ja mám postoj voči Cirkvi? A z čoho vychádza?

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Aj my sme Cirkev . . .

(Ana, 25. 4. 2007 9:50)

Casto sa hovori a je to aj pravda, ze ludia rozpravaju na Cirkev ako na nejaku instituciu a dovolim si napisat, ze nan doslova "kydaju". Ale ci "nekydaju" aj na seba? Ved Cirkvou sme sa stali vsetci krstom. A patrime do Cirvi rovnako ako knazi, reholnici, papez . . . Preto ked ochranujeme svoje osobne veci, chranme si aj Cirkev, pretoze sa nas Cirkev osobne dotyka . . .