Dominik Macák - osobná stránka katolíckeho kňaza

Osvietenstvo a racionalizmus človeku ponúklo určitú cestu. Bolo zaujímavé, ako ich človek rýchlo a s nadšením vedel prijať. Asi preto, že ponúklo človeku realizáciu túžby, ktorá je prebýva v samotnom bytí človeka. Samostatnosť.

Keď sa stretneme v rodine a spomíname na naše detstvo, môj ocino stále pripomenie situáciu z môjho detstva. Išlo o jedenie. Keď ma chceli kŕmiť, nedovolil som to. Chcel som to robiť sám. Pripomínali to moje slová: "JA HAM!" (Ja sám!). Človek chce byť samostatný či slobodný. Skúsenosť a život mnohých ľudí poukazuje na skutočnosť, že čím viac človek zápasí o túto samostatnosť, tým viac sa zamotáva do svojho egoizmu a samoty.

Kresťanstvo nám ponúka riešenie: Krista! On prišiel na svet, aby zomrel za nás hriešnikov a aby nás vyslobodil z hriechu. Boh nám ponúka pomocnú ruku, ale súčasne neustále pripomína našu závislosť. Niekto by mohol namietať, že je to skľučujúce a ponižujúce. Nemyslím, ide skôr o ponuku od Boha, aby každý z nás prijal svoju identitu človeka. Som človek, ktorý je vo svojej podstate závislý:

• od Boha - od neho som dostal život, priestor života, danosti a talenty. Od neho som dostal vykúpenie, spásu.
• od ľudí - vo vzťahoch sa napĺňa môj život. Človek je spoločenský tvor, potrebujem ľudí, komunikáciu s nimi, ich prítomnosť a dary (počnúc svojich rodičov, priateľov, známych i nepriateľov).
• od sveta - je to môj životný priestor. Bez vzduchu, vody, jedla, pohybu nie som schopný jestvovania. Samostatnosť je jedno veľké klamstvo...