Jdi na obsah Jdi na menu

Ježiš Kristus očami mladých...

10. 5. 2007

ObrazekTakáto bola téma na semestrálnu prácu z predmetu Vybrané kapitoly teológie na Teologickej fakulte pre študentov odborov Sociálna práca a Sociálna filozofia. Niektorí si dali na tom záležať a veľmi sa mi to dobre čítalo. Našli sa aj takí, ktorí to odflákali. Keď som čítal tie práce, trochu som sa zamýšľal nad situáciou dnešnej mladosti.

Z niektorých prác priam sálala túžba po činnosti, poznaní a čerpaní z tajomstva Ježiša Krista. Bolo cítiť pocit prázdnoty v živote, ktorý prežívajú mladí, a ktorý ich vedie k túžbe po naplnení, túžba po niečom novom, za dobrodružstvom. Táto túžba sa prejavila aj v mnohých výzvach, ktoré sa objavili v týchto prácach. Jednalo sa o výzvy, s ktorými sa musí popasovať každý kňaz v pastoračnej činnosti: stretnutia, aktivity, výlety, mládežnícke sväté omše, sprostredkovanie Krista mladým. Tak sa Cirkev stáva činnou, plní si príkaz, ktorý dostala od Ježiša Krista: „iďte a ohlasujete!“

Prepáčte mladí, nechcem teraz kritizovať... je tu jedno ALE!

Niekedy sa mi zdá - a potvrdzujú mi to aj vaše práce - že stojíte v pozícii ČAKAJÚCEHO. Priam akoby z mladého človeka hovorilo: „Ty si zodpovedný, tak sa snaž, aby si nás uspokojil. Priprav nám toto alebo tamto. Uvidíme, či to stojí za to prísť.“ Možno to vychádza z kultúry, ktorú do mladých vštepujú dnešní rodičia, ktorí chcú všetko vybaviť za mladých: či krst, birmovku alebo sobáš. Mládež už príde na hotové – síce potom plačú, že mládež si nič neváži...

Tak ako, ste mne dali niektoré impulzy, ja chcem dať vám: Zmeňte svoj postoj „čakajúceho“ na „činného“. Na to, aby fungovalo biblické, mládežnícke, modlitbové stretko, potrebujete tak maximálne jednu sviečku, gitaru, Sväté písmo a angažovanosť. Na to, aby fungovali mládežnícke omše je potrebné, aby ste vy mladí prišli, nie na chór alebo pri dvere kostola, ale dopredu a nejakou tou gitarkou (možno by sa vám tá svätá omša páčila – bude vaša). Čo sa týka výletov, táborov, opekačiek, cyklotúr, možno aj púti – asi nemusím pokračovať... Nestojí to na kňazovi, ale na vašom postoji voči týmto aktivitám (stojí to na pleciach Cirkvi). Nie kňaz, ale vy tomu dávate cvengot a krásu. Skúste nájsť odpoveď na otázku: Čo ďalej s mojou vierou...

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

niekedy to potrebujeme

(Lenka, 23. 4. 2008 16:04)

Prepacte,ale musim vam napisat z pozicie, ze doma mi dali základy viery, teraz si to uvedomujem, ale nie zitej a deklarovanej ako zitie viery.Ked som objavovala vieru, lebo boh ma lákal, bolo pre mna vsetko nove a stale je, nanovo objavujem vsetko, co mozno ludia zijuci v katolickej rodine normalne poznaju. Velmi mi v zaciatkoch pomohli mladeznicke omse v Dome sv. Alzbety a bilb.stretka. To, co teraz poznam, o tom som pred tým nemala ani paru, ako sa da fakt pri sviecke a ako vnimat sv.písmo, ked doma ma k tomu neviedli. Bolo to uzasne a navyse v tom case to bola aj partia. Pomaly mi spolocenstvo ukazovalo ako sa daju veci robit..a bolo to uzasne, lebo som vtedy hladala, nevedela. Teraz hádam cítim, ze ma Boh necháva robit nieco samú, niečo zorganizovat, robit nieco pre zivot svoj a druhych..rozhodovat sa. A to je po 7 rokoch mojho objavenia viery. A nie je to lahke, stale to vnímam, ako mi Boh doveruje, ked ja si pripadam tak slaba a nemozna na rozhodovanie a realizovanie. takze v zaciatkoch mi urcite a dlho pomahalo potiahnutie..to co vy hovorite, ze mladi nemaju cakat..veru, musia sa snazit ako najlepsie vedia...len niekedy dalej nevedia a na pociatocnu absolutnu neistotu vobec nevieme a vtedy velmi potrebujeme vasu pomoc, ako robit, co robit, potrebujeme vzor, ktorý sme nikdy nevideli, viac nam nacuvajte, prosím.vsetko dobre, Lenka