Jdi na obsah Jdi na menu

Niečo o modlitbe...

9. 5. 2007

ObrazekOdvážim sa povedať, že len veľmi málo ľudí popiera dôležitosť modlitby alebo meditácie v každodennom živote. Pravdou však aj to, že väčšina z nich sa modlí veľmi málo alebo vôbec. Uvedomujú si, že by sa mali modliť. Ale všetky tieto „mali by“ nemajú dostatočnú moc, aby im pomohli prekonať enormnú prekážku ich zaneprázdnenosti. Vždy sa nájde ďalší dôležitý telefonát, ďalší list, ďalšia návšteva, ďalšie stretnutie, ďalšia kniha či ďalšia oslava... Spolu vytvárajú neprekonateľný pilier aktivít. Rozdiel medzi veľkou podporou myšlienky modlitby a absenciou jej realizácie je taký očividný, že pomerne ľahko naletíme ľsti zlého, ako to krásne vyjadril C. S. Lewis vo svojej knihe Rady skúseného diabla.

Jedným z klamstiev zlého je presviedčanie ľudí, že modlitba je rozhovor s Bohom alebo premýšľanie o Bohu, ako keby išlo o jednostrannú záležitosť.

Postoj modlitbe ako rozhovoru v nás môže vyvolať veľkú frustráciu, pretože očakávame odpoveď alebo radu na prednesený problém. A keď to tak nejde, začneme pochybovať, či sa modlíme správne. Alebo sa cítime oklamaní - možno je Boh voči mne zaujatý - a rýchlo s touto „hlúpou“ vecou skončíme. Istotne sa tak rozhovor s reálnymi ľuďmi, od ktorých dostávame odpoveď, javí omnoho zmysluplnejší ako rozhovor s Bohom, ktorý sa hrá s nami na schovávačku.

Omylom je aj to, keď sa naša modlitba stane len akýmsi rozmýšľaním o Bohu. Uvažovaním o Bohu z neho robíme niekoho, koho treba skúmať a analyzovať. Úspešnou modlitbou je potom taká modlitba, ktorá prináša o Bohu nové intelektuálne objavy. A to sa stáva namáhavou a niekedy dokonca zaťažujúcou duševnou prácou. A pretože naša myseľ plná rôznych myšlienok o praktických a dôležitých veciach, premýšľanie o Bohu sa stáva iba ďalším bremenom. Preto netreba veľa a my sa opäť prestávame modliť. Čítanie knihy alebo sledovanie TV či rádia je omnoho uspokojivejšie ako toto duševné putovanie do neznáma. To samozrejme neznamená, že intelekt nemá v modlitbovom živote.

Skutočná modlitba vychádza zo srdca a zároveň vedie človeka do vnútra, kde duša môže spočinúť v Bohu. Modlitba nie nejaká rozumová činnosť, pre ktorú sa Boh stáva iba jeden z problémov, ktorý človek musí riešiť. Ona otvára oči našej duše pre pravdu o Bohu a o nás samých. Vo svojej modlitbe sa uvidím ako hriešnici ponorení do Božej milosti a ona nás pozýva naozaj nič pred Bohom neskrývať a odovzdať sa jeho milosti.

Ako môžeme my, ľudia modernej doby praktizovať túto modlitby srdca? Ide o jej tri znaky:
1. Modlitbu srdca udržujú pri živote krátke a jednoduché modlitby.
2. Modlitba srdca musí byť neustála - pravidelná.
3. Modlitba srdca musí zahŕňať všetko, celý náš deň - život.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Celoživotná škola

(Slnecnica, 5. 3. 2008 14:12)

Škola modlitby je moja celoživotná škola...
Tu mi nepomôžu žiadne rady, návody - tých druhých ľudí.
Sú to chvíle len mňa a Boha...
...a záleží len na mne,
- nakoľko sa otvorím...
- nakoľko túžim...
- nakoľko chcem a prosím...
... len toľko mi môže byť dané!!!
Ešte že Boh je dokonalý a má s nami - ľuďmi - trpezlivosť.

Spochybnenie...

(Domi, 18. 10. 2007 11:48)

Cau Silvia...
Neviem, ci to ma byt jedno z hlavnych klamstiev ta modlitba... Ale jedno je iste: Spochybnit sa da vsetko, aj tento rozhovor s Bohom... Boh odpovie vzdy, vzdy si cloveka najde - clovek neunikne z jeho moci, ale moze odmietnut jeho lasku a starostlivost a tak sa ochudobnit...
Mozno ste videli zaujimavy film Kult hakoveho kriza... Hlavny hrdina sa pytal PRECO? Preco nedostava odpovede? A jeho ucitel mu na to odpovedal: Mozno je to tym, ze davame nespravne otazky... A v modlitbe je to priam iste... Nedostavame odovede od Boha, pretoze davame nespravne otazky... Zacnime sa pytat spravne a na podstatne veci v zivote... A budeme dostavat aj odpovede...

modlitba ako "rozhovor" s Bohom

(Silvia, 15. 10. 2007 21:27)

Možno je to jedno z hlavných klamstiev, no co ked cloveku odpovie na otázku, kt. mu položí iným spôsobom?