Jdi na obsah Jdi na menu

Ešte niečo o tichu...

7. 5. 2007

ObrazekV dnešnej utáranej spoločnosti sa ticho stalo veľmi obávanou vecou. Vo väčšine ľudí vzbudzuje nepokoj a nervozitu. Mnoho ľudí v tichu pociťuje namiesto plnosti a bohatstva iba prázdnotu a ničotu. Ticho je pre nich ako priepasť, do ktorej sa môžu zrútiť.

Viackrát vo svojej krátkej pastoračnej činnosti – či pri homíliách, duchovných obnovách, eucharistických pobožnostiach... – som použil slová: „Teraz sa na chvíľu stíšme,“ bolo priam cítiť atmosféru nepokoja, akoby z ľudí sálali slová: „Kedy sa to už skončí?“ Babky začali vyťahovať ružence (bolo počuť švitorenie, ktoré vychádzalo z ich pier, keď odriekali Zdravas), mladí sa začínali obracať, aby tomu druhému niečo „dôležité“ povedali, z úst dospelých po pár desiatok sekúnd bolo počuť kašľanie, akoby im vyschlo v hrdle.

Vtedy, keď som počul tieto signály, ktoré hovorili: „Prosím, pokračujte v rozprávaní“, začal som rozmýšľať, či nie je úlohou každej služby zjavovať Boha ako Boha lásky, a nie Boha strachu? A toto ticho sa mi zdalo, akoby bolo viac diabolské ako božské. Ale predsa, nemohlo by sa toto prázdne ticho opatrne a nenásilne premeniť na naplnené, úzkostné ticho na dôverujúce a nepokojné na pokojné. Nemohlo by sa v tomto premenenom tichu mohlo dôjsť k ozajstnému stretnutiu s milujúcim Otcom? Aké mocné by mohlo byť naše slovo, keby pomáhalo iným spriateliť sa s tichom! Tak – na základe aj tohto poznania a skúseností starších kňazov – na biblickom stretnutí potom, čo prečítam nahlas text z Evanjelia, nechávam nejakých 10 minút ticha, aby sme sa nechali viesť Slovom Písma. Aj tam cítiť spomenutú atmosféru úzkosti a nepokoja – od niekoho „už konečne niečo povedzte“ a od niekoho „už môžem niečo povedať“.

V tom čase pociťujem aj ja nutkanie už prehovoriť, ale vtedy si uvedomím, že mojou úlohou nie je priťahovať pozornosť, ale pomôcť ľuďom sústrediť sa na skutočnú, ale často skrytú, aktívnu prítomnosť Boha v ich živote. Preto ticho v tejto spoločnosti, kde zábava a rozptýlenie zaujímajú asi najdôležitejšie miesto, hrá podstatnú úlohu pri organizovaní osobného, intelektuálneho a spoločenského života.

Nájdime si čas aj dnešný deň na ticho...

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

je to tak

(mihalak, 9. 5. 2007 12:24)

Je to presne tak, bojíme sa ticha, lebo vtedy sme sami so sebou a nie je to vždy príjemná spoločnosť.
Zdá sa nám to strata času, ktorý nepremyslene premrháme na ďaleko nepodstatnejšie veci.