Jdi na obsah Jdi na menu

Úvaha nad textom Lk 14,15-24

Jeden zo spolustolujúcich povedal Ježišovi: „Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve.“ On mu povedal: „Istý človek pripravil veľkú večeru a pozval mnoho ľudí. Keď nadišla hodina večere, poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: ‚Poďte, už je všetko pripravené.‘ A naraz sa začali všetci vyhovárať. Prvý mu povedal: ‚Kúpil som pole a musím si ho ísť pozrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma!‘ Druhý povedal: ‚Kúpil som päť záprahov volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma!‘ A ďalší povedal: ‚Oženil som sa, a preto nemôžem prísť.‘ Sluha sa vrátil a oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa hospodár rozhneval a povedal svojmu sluhovi: ‚Vyjdi rýchle na námestia a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých!‘ A sluha hlásil: ‚Pane, stalo sa, ako si rozkázal, a ešte je miesto.‘ Tu pán povedal sluhovi: ‚Vyjdi na cesty a k ohradám a donúť vojsť všetkých, aby sa mi naplnil dom. Lebo hovorím vám, že ani jeden z tamtých mužov, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru.‘“

Tento text patrí do kontextu 14. kapitoly Lukášovho evanjelia, ktorá opisuje ako Ježiš prijal pozvanie do domu jedného popredného farizeja - skupina židov, ktorí si zachovávali odstup od ostatných, aby sa vyhli akémukoľvek kontaktu s nečistotou (preto aj Ježišove výčitky, že “čistíte čašu a misu zvonka, ale vnútri sú plné lúpeže a nečistoty”). Pri tomto stolovaní Ježiš kritizuje chovanie prívržencov tejto skupiny. Najprv im vyčíta, ako si vyberajú popredné miesta, potom spôsob, ako si vyberajú pozvaných hostí, a dnešná perikopa pripomýna, ako to bude s hostinou v Božom kráľovstve. Začína slovami jedného spolustolujúceho: „Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve.“

odmietnutie.jpg

Ježiš vyslovuje podobenstvo o troch pozvaných na hostinu a o troch ospravedlneniach. V pozadí týchto ospravedlnení je Mojžišovo ospravedlnenie pre udalosť vojny: “Kto si postavil nový dom a neposvätil ho ešte? Nech vystúpi a nech sa vráti do svojho domu, aby v boji nepadol a neposvätil ho iný. Kto je tu, čo vysadil vinicu, ale ešte sa netešil z jej plodov tak, aby z nej mohol každý jesť? Nech vystúpi a vráti sa domov, aby nepadol v boji a iný nenastúpil na jeho miesto. A kto je taký, čo sa zasnúbil, ale ešte si nevoviedol ženu do domu? Nech odíde a nech sa vráti do svojho domu, aby nepadol v boji a neuviedol si ju do domu iný.” (Dt 20,5-7). Ale Božie kráľovstvo presahuje Mojžišove zákony a nariadenia. A preto, Ježiš tak ako kritizoval praktizujúce pravidlo zaberania miest pri stolovaní a pravidlo pri pozívaní hostí (pozívajúc tých, ktorí boli schopní odplatiť dobro), posúva hranicu Božieho volania - ak Boh volá nejestvuje žiadna ospravedlňujúca výhovorka.

Súčasne tieto výhovorky odhaľujú nám závislosť na majetku a na vzťahoch, ktorá človeka uzatvára pred Božím pozvaním. Boli pozvaní, súhlasili, že prídu, ale keď slávnosť pripravená, začínajú sa vyhovárať. Preto lebo hľadia len na svoje záležitosti.

Prvé pozvanie bolo určené tým, ktorí patrili k ľudu “vyvolených-spravodlivých”. Ale ukazuje sa, že oni už majú svoje potešenie a pokladajú svoje záležitosti za dôležitejšie ako Božie pozvanie. Je tu viditeľná kritika samotných farizejov a zákonníkov, ktorým chýba reálna sloboda od slepého zachovávania Zákona, a neschopnosť vale nie je to zavrhnutie Židov ako takých.

Druhé pozvanie sa týka “vyhnancov z ľudu” - chudobných a mrzákov, slepých a chromých, ktorí boli považovaní za vylúčených z eschatologického prísľúbenia Masiášskeho príchodu a oslavy. Dokonca aj za hranice “mesta”, symbolicky na pohanov, ktorí sa môžu stať súčasťou Božieho ľudu.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář