Jdi na obsah Jdi na menu

Úvaha nad textom Lk 18,35-43

20. 11. 2012

Keď sa Ježiš približoval k Jerichu, pri ceste sedel akýsi slepec a žobral. Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, pýtal sa, čo sa deje. Povedali mu: „Ježiš Nazaretský ide tadiaľto.“ Tu vykríkol: „Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Tí, čo išli popredku, ho okríkali, aby mlčal. Ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Ježiš zastal a kázal, aby ho priviedli k nemu. Keď sa priblížil, opýtal sa ho: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ On odpovedal: „Pane, aby som videl.“ A Ježiš mu povedal: „Pozeraj! Tvoja viera ťa uzdravila.“ A hneď videl, šiel za ním a velebil Boha. Aj všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu.

Ježiš prichádza do mesta Jericho, ktoré sa nachádza na západnom brehu Jordánu severovýchodne od Jeruzalema a ktoré je považované za najdlhšie kontinuálne osídlené mesto na svete (prvé osídlenie je datované pred rokom 9-tisíc pred Kr.). V tomto meste sa udejú dve udalosti, ktoré prakticky i realisticky dopĺňajú alebo definujú odpoveď na otázku učeníkov: “Kto potom môže byť spasený?” Táto otázka zaznie potom, čo Ježiš vysvetľuje, ako ťažko vojdu bohatí do nebeského kráľovstva. Tí, ktorí sú podľa Starého zákona obdarovaní aj navonok Božím požehnaním sú zrazu zaradení medzi tých, ktorým je problémom vstúpiť do Božieho kráľovstva - totiž dlhý vek, bohatstvo a sláva sú znamením Božieho požehnania (1Krn 29,28 hovorí o kráľovi Dávidovi: “Zomrel v krásnej starobe, obdarený vekom, bohatstvom a slávou”).

1234.jpg

Prvá udalosť je o uzdravení slepca, ktorý sedí pri bráne do Jericha. Druhá rozpráva o obrátení Zacheja, ktorý bol hlavným mýtnikom v meste. Ježiš predstavuje, ako je chudobný slepec zachránený vierou. Ako sa realizuje spása na bohatom colníkovi, pretože prijal Ježiša a rozdal svoj majetok.

Aj my sa môžeme dostať do situácie slepca pri bráne:

  1. Slepec sa v tichosti zmieril so svojím stavom - aj my sa zmierujeme s niektorými ťažkosťami, neduhmi, hriešnym správaním sa, pričom zabúdame, že Boh má pre nás pripravené niečo veľké.
  2. Slepec začuje, že tadiaľ prechádza Ježiš, čosi sa v ňom zvrtne a v tej chvíli začne kričať, aby sa nad ním Ježiš zmiloval. Čím bližšie je Ježiš, tým viac mizne jeho racionálne zmýšľanie o jeho postihnutí. Kričí, napriek tomu, že ostatní mu v tom chcú zabrániť - aj my sa vlastným úsilím dostaneme len po určitú hranicu. Príbeh o slepcovi je obrazom prinášania detí k Ježišovi, pretože aj bezmocný slepec je privedený k nemu. Aj napriek tomu, že mnohí (ako v prípade detí) mu v tom chceli zabrániť, aby Ježiša neobťažoval. Ježiš ho prijíma a jeho prosbe o zmilovanie vyhovuje, pretože v tejto túžne spoznáva vieru, ktorá prináša spásu. Niekedy musíme nechať, aby si nás Ježiš svojou milosťou a mocou pritiahol k sebe.
  3. Ježiš sa pýta slepého, čo si žiada, a on odpovedá z hĺbky svojho srdca. Aj my hovorme s Bohom zo srdca, pričom mu predkladajme svoje potreby a túžby. Dostali sme prísľub jeho lásky, máme istotu, že pozná naše potreby a chce nám pomôcť najlepšie, ako sa dá.

  4. Potom, ako ho Ježiš uzdravil, išiel muž za ním a velebil Boha - súčasne aj tí, čo to videli - prekypujme vďačnosťou a pritiahnime ďalších ľudí ku Kristovi.
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář