Jdi na obsah Jdi na menu

Úvaha nad textom Lk 9,46-50

Napadla im myšlienka, kto z nich je väčší. Ale Ježiš poznal zmýšľanie ich srdca, vzal dieťa, postavil ho vedľa seba a povedal im: "Kto prijme toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je medzi vami najmenší, ten je veľký." Vtedy povedal Ján: "Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami. Ježiš mu vravel: "Nebráňte mu, lebo kto nie je proti vám, je za vás!" velkost.jpeg

Tento úryvok z evanjelia nasleduje po Ježišovej otázke: “Za koho ho pokladajú?”, jeho “premenením sa na vrchu” a následnej “predpovedi utrpenia a smrti”. Po premenení, kedy sa ukázala Ježišova sláva a kedy učeníci počúvajú hlas z neba: “Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!”; potom, čo videli zázraky uzdravenia vyhnania zých duchov; počúvajú predpoveď utrpenia a smrti, učeníci sa začínajú hádať, kto z nich je väčší. Ježiš aj túto skúsenosť “túžby učeníkov po prvenstve” využíva, aby učil. Aby ich priviedol k základnej otázke: Ako je to s tebou? Ako je to s tvojou vierou a s tvojou túžbou chodiť v mojej prítomnosti? A hlavne: v čom spočíva byť opravdivým Ježišovým učeníkom.

Predstavuje im vzor samého učeníka: DIEŤA. V jeho výroku o dieťati nie je nič sentimentálneho. Ani sa tu nenachádza žiadne morálne poučenie, ako je potrebné sa stať maličkým (čo je možné nájsť v synoptických paralelách - Mt 18,1-5: “nevojdete do nebeského kráľovstva”; Mk 9,33-37: “nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých”). Chce priamočiaro zasiahnuť ambície samotných učeníkov. Akoby chcel zdôrazniť, že si môže k úlohe ohlasovať Božie kráľovstvo zobrať kohokoľvek. Aj jednoduché dieťa. A veľkosť každého z nich nepochádza od nich samých, ale z poverenia zastupovať. Od samého Boha.

K potvrdeniu smeruje aj Ježišova odpoveď na Jánovu poznámku o bránení vyháňať zlých duchov niekomu, kto nechodí v ich spoločenstve. Ježiš ňou pripomína dar povolania učeníka: Ako Boh posiela Ježiša a Ježiš posiela ich; Boh môže poslať aj iných. Súčasne je to výzva k tomu aby oni sami zastali verní.

Radikálnosť je učeníka tkvie v poznaní povolania zo strany Boha (pripomeňme si podobenstvo o majiteľovi vinice, ktorý prichádza a povoláva k práci): je povolaný, vyslaný, pozná Pána a koná v jeho autorite, prinášajúci dobrú správu, so schopnosťou privítať, pozvať, usadiť , vyučuje a zasväcuje do tajomstiev viery.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Závisť dospelých a čistota detí

(Peter, 13. 11. 2012 14:08)

Páči sa mi prirovnanie k dieťaťu, lebo deti sa rodia čisté, keď odhliadneme od dedičného hriechu, deti nepoznajú to čo dospelý, závisť a pýchu, ktorá je vo veľkej miere za utrpením ľudí, veď koľkí z nás sa trápia nad tým, aby sa mali lepšie alebo znamenali viac ako ich sused či kamarát, došlo to tak ďaleko, že si pomaly navzájom závidíme všetko (majetok, pozície, funkcie, lásku, zdravie, deti). Ale závisť je znakom nekuľtúrnosti, nevedomosti a nemorálnosti, lebo otvára cestu zlu, ako vidíme aj apoštoli ako ĺudia hoci v blízkosti samotného Ježiša podľahli a preli sa kto je z nich najväčší, vôbec nepochopili, že najmenší môže byť zároveň nejväčším, až po Ježišovom upozornení, sa zamysleli a pochopili kde je ich miesto, že skromnosť a pokoj sú viac ako pokúšanie seba i samotného Ježiša Krista.