Jdi na obsah Jdi na menu

Úvaha nad textom Lk 10,25-37

8. 10. 2012

zakon.jpgVystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby pokúšal Ježiša: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ Ježiš mu vravel: „Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“ On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“ Povedal mu: „Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!“ Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?“ Ježiš povedal: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: ‚Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.‘ Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“

Ježiš Kristus ako učiteľ a prorok je na ceste do Jeruzalema a na nej sa stretáva s troma skupinami ľudí: 1. anonymným zástupom; 2. horlivými učeníkmi a 3. nepriateľsky naladenými prenasledovateľmi, číhajúcimi ako ho podchytiť v reči a odsúdiť. Hneď potom, ako sa Ježiš obracia na učeníkov a požehnáva im slovami: "Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vidíte vy... Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli", k nemu pristupuje jeden zo znalcov Zákona (podľa Lukáša sú to tí, ktorí odmietajú prorokov, neprijímajú Božiu vôľu so sebou samých a tak neuznávajú Božiu spravodlivosť), aby ho skúšal. Ide o otázku: ako dosiahnuť večného života? V synoptických evanjeliách je možné vnímať trochu odlišnú odpoveď, potom, čo dostáva Ježiš otázku po najdôležitejšom prikázaní. V tomto texte spája dve prikázania lásky do jedného. A tak nekladie kvalitatívny rozdiel medzi láskou k Bohu a voči človeku. A hneď nasleduje výzva k plneniu: "Toto rob a budeš žiť!"

Aj samotná záludná otázka "kto je môj blížny?" zo strany zákonníka je veľká príležitosť pre samotného Ježiša, aby odpovedal jedným z najúžasnejším a najkrajším podobenstvom, ktoré sa nachádza v evanjeliách: a to podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi. Treba vnímať znovu prostredie, v ktorom sa nachádza táto udalosť: Ježiš na ceste do Jeruzalema s učeníkmi cez Samáriu.

Samotné podobenstvo nie je zamerané na nejakú ľútosť či emócie (zoberme si informácie z nejakej genocídy či vojny, zábery v TV pri autonehodách atď., ktoré vyvolávajú v sledujúcich ľútosť a rozhorčenie. Ale po skončení reportáže ďalej pokračujú v jedení svojho smačného rezňa). Ježišove podobenstvo provokuje k úvahe: či bezpečnosť (pred zbojníkmi) a rituálna čistota (podľa knihy Levitikus 19,11 kto sa dotkol mŕtvoly bude sedem dní nečistý a musí sa očisťovať) sú prednejšie ako pomoc blížnemu. Láska k blížnemu sa uskutočňuje pomocou. A najväčším údivom je, že opovrhovaný Samaritán sa neváha zastaviť, pozrieť sa a pomôcť. Sám v cudzej zemi. Pomôcť každému - odpornému, vzdialenému, nahému či bezradnému - je realizáciou prikázania lásky.

Po tomto stretnutí nasleduje prijatie Ježiša zo strany dvoch sestier Marty a Márie - ako reálna realizácia prikázania vo forme prijatia pocestného proroka do svojho príbytku a starostlivosti oň.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář