Jdi na obsah Jdi na menu

Úvaha nad textom Lk 11,1-4

modlitba.jpgRaz sa na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: "Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov. "Povedal im: "Keď sa modlíte, hovorte: Otče, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo. hlieb náš každodenný daj nám každý deň a odpusť nám naše hriechy, lebo aj my odpúšťame každému svojmu dlžníkovi. A neuveď nás do pokušenia."

Ježiš je na ceste do Jeruzaleme. Aj v tejto udalosti ako pravý učiteľ vyučuje svojich učeníkov: Odovzdáva im poučenie o správnej modlitbe. Bezprostredne pred tým je možné vnímať Ježiša, ako sa v modlitbe obracia k svojmu Otcovi: “Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme”, a pokračuje s vyjadrením súhlasu so spôsobom uskutočňovania Božieho kráľovstva. Modlitbu uzatvára slovami: "nik nevie, ... kto je Otec, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť" (Lk 10,22). Keď ho učeníci vidia znovu pri modlitbe, je prirodzené, že ho prosia: “Pane, nauč nás modliť sa”. Vsuvka "ako Ján naučil svojich učeníkov" pripomína líniu prorockej autority a zvláštneho poznania a skúsenosti rozprávať s Bohom, ktoré sa očakáva od proroka. Aj táto modlitba dokladuje autenticitu Ježišovho prorockého poslania. Ukazuje totiž, že to, čo koná a hlása, vyjadruje jeho najhlbšiu realitu jeho vlastného vzťahu k Bohu. Na základe tejto prosby, Ježiš im odovzdáva modlitbu. V Lukášovom evanjeliu je modlitba Pána kratšia ako u Matúša a v Didaché. Je to podobne, ako s blahoslavenstvami (u Matúša je viac článkov, jeho jazyk je bohatší a smeruje do vnútra človeka).

V tejto modlitbe Ježiš dáva “možnosť” učeníkom osloviť Boha tak, ako ho oslovil on sám: “Otče” (pôvodné aramejské “abba” znamená doslova “otecko”). Toto pomenovanie je prejavom Ježišovho blízkeho, dôverného vzťahu s Bohom; pričom toto oslovenie Otče nie je chápané v kolektívnom duchu (Boh ako Otec národa, ako to vnímali Židia) ale ako Otec každého učeníka. Aj prostredníctvom tejto modlitby človek vstupuje do bližšieho a osobnejšieho vzťahu s Bohom Otcom. Napriek tomu, použitie množného čísla “náš...nám...my...nás” potvrdzuje , že túto modlitbu učeník vyslovuje v spojení so spoločenstvom: kto nemá Cirkev za matku, nemá Boha za Otca (sv. Irenej). Tak ako Izrael na púšti prosil a dostával, tak aj učeník prosí a dostáva.

Ježišova modlitba tak obsahuje päť žiadostí: prvé dva sa dotýkajú Božej svätosti a ustanovenia Božieho kráľovstva (obsahujú, čo presahuje ľudské schopnosti - posvätenie Božieho mena, aby sa ukázalo, že Boh je svätý, oddelený od profánneho; aby Boh vzal do svojich rúk životy ľudí, aby ukázal moc); ďalšie tri sú prosby o potrebné zabezpečenie, odpustenie hriechov a oslobodenie od skúšok. Poslucháč, ktorý sleduje niť rozprávania, ľahko príde na to, že posledné štyri prosby vyjadrujú hlavné témy evanjelia (Božie kráľovstvo, chlieb, odpustenie a pokušenie).

Ježiš pokračuje krátkym podobenstvom o priateľovi, ktorý príde na návštevu o polnoci - ono je ďalším názorným príkladom Lukášovej schopnosti niekoľkými slovami evokovať reálne životné situácie a sociálne vzťahy.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář