Jdi na obsah Jdi na menu

Úvaha nad textom Lk 11,37-41

Keď Ježiš ešte hovoril, pozval ho istý farizej, aby uňho obedoval. On šiel a sadol si k stolu. A farizej sa začudoval, keď videl, že sa pred obedom neumyl. Pán mu povedal: „Vy, farizeji, čistíte čašu a misu zvonka, ale vaše vnútro je plné lúpeže a neprávosti. Hlupáci, či ten, čo stvoril vonkajšok, nestvoril aj vnútro? Ale čo je vnútri, rozdajte ako almužnu a všetko vám bude čisté.“

ruza.jpg

Úryvok z evanjelia podľa Lukáš znovu prináša výčitky Ježiša proti farizejom a znalcom Zákona. Na rozdiel od evanjelistu Matúša (ktorý v tejto udalosti poukazuje na rozdielnosť i vzdialenosť Ježišovho učenia a následného myslenia učeníkov voči židovským vodcom), Lukáš predstavuje rastúce nepriateľstvo medzi prorokom Ježišom a jeho protivníkmi.

Pozadím je u Lukáša tradične hostina, pri ktorej farizej-hostiteľ neprejaví svojmu hosťovi ducha pravého pohostinstva (podobné situácie nájdeme v udalosti o kontroverziách - 5,29-6,5, kedy Ježiš háji svojich učeníkov; alebo v 6,1-11 v spore o sobotnom uzdravovaní či v 7,36-50 o dotýkaní sa hriešnika). Novým problémom je zachovávanie predpisov o čistote, ako ich zachovávajú farizeji. Farizeji videli, ako Ježiš vošiel a zaujal miesto pri stole bez rituálu umytia. Namiesto obrany, Ježiš začína útokom: “Vy, farizeji, čistíte čašu a misu zvonka, ale vaše vnútro je plné lúpeže a neprávosti. Hlupáci, či ten, čo stvoril vonkajšok, nestvoril aj vnútro?” Táto reakcia vychádza zo skutočnosti, že protivníci sa sústreďujú na to, aby ho podchytili do pasce, preto: “začali naňho ... prudko dorážať a dotieravo sa ho na všeličo vypytovali” (Lk 11,53).

Táto polemika zachováva črty konvencie antických polemík medzi helenistickými filozofickými školami (napríklad stoici a epikurejci). Takéto spôsoby boli značne viditeľné aj medzi jednotlivými židovskými školami. Každý oponent mal v hlave iba slovné nástrahy a spôsoby ako podchytiť toho druhého v reči (žeby dnešní jehovisti?). Namiesto toho aby mu išlo o budovanie opravdivej čnosti viery. Ako zdôrazňuje grécky rečník, spisovateľ, filozof a historik Dion z Prusy (žil na prelome 1. a 2. storočia po Kristovi), ktorému išlo v prvom rade o aplikáciu filozofickej náuky do praktického života: “išlo im len o rozkoš, peniaze a slávu; dávajú na obdiv svoju čnosť a skrývajú osobné neresti; plytvajú svojimi znalosťami na bezcenné veci”.

Táto skutočnosť ozrejmuje Ježišovo rozhorčenie nad odlišnosťou zmýšľania. Ježiš pozýva uvedomiť si podstatnú úlohu vnútra človeka. Lukáš vnútro človeka chápe omnoho zložitejšie ako je to zaznamenané v Matúšovom evanjeliu. Nejde o jednoduchú čistotu - bezhriešnosť. Je to možno vnímať v jeho poznámke s almužnou, ktorá evokuje udalosť, kde sa Ježiš stretáva s bohatým mladíkom a jeho naviazanosťou na majetok. Čistota sa stáva slobodou voči časnosti a pripútanosťou k večnému životu. Aj preto Ježiš hovorí: “čo je vnútri, rozdajte ako almužnu a všetko vám bude čisté”. To, čo človeka zväzuje a je pre neho nečistím, stáva sa almužnou a darom pre niekoho. Tým sa očisťuje samotný darca i obdarovaný.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář