Jdi na obsah Jdi na menu

Úvaha nad textom Lk 12,13-21

30. 10. 2012

Ktosi zo zástupu povedal Ježišovi: „Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo.“ On mu odvetil: „Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami?“ A ostatným povedal: „Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má.“ A povedal im aj podobenstvo: „Istému boháčovi prinieslo pole veľkú úrodu. Premýšľal a hovoril si: ‚Čo budem robiť? Veď nemám kde uložiť svoju úrodu.‘ Potom si povedal: ‚Toto urobím: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím všetko obilie i ostatný svoj majetok. Potom si poviem: Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!‘ Ale Boh mu povedal: ‚Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?‘ Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý.“

bohatstvo.jpg

Tak ako 11. kapitola Lukášovho evanjelia, aj tá 12. využíva dômyselný koncept prorockej cesty Ježiša do Jeruzalema. Prvý veš tejto kapitoly predstavuje situáciu, v ktorej sa okolo Ježiša tiesni veľký zástup, že “skoro jeden po druhom šliapali” (Lk 12,1). Akýsi hlas z tohto veľkého zástupu prosí Ježiša: “Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo”. Táto prosba v židovskom myslení bola na mieste - totiž rabíni boli aj sudcami a rozhodcovia v dedičských sporoch. Ale nezhodovala sa s Ježišovým myslním a učením. Anonymný žiadateľ tak prezradzuje, že bol nepozorný voči Ježišovej výzve a súčasne k jeho osobe. Totiž nepochopil, že Ježiš je viac ako “nejaký zákonník”.

Ježiš využíva situáciu, aby pozval učeníka k poznaniu správneho vzťahu k majetku. Sám sa predstavuje ako znalec ľudského srdca a funkcie majetku v ľudskom živote.

Do tohto procesu vstupuje veľký strach o zabezpečenie života, kedy sa hromadenie majetku môže stať Magnou chartou človeka. Pretože život sa zdá byť krehký a nevypočitateľný, preto je potreba mnohých vecí, ktorý by mu zaistili akú-takú istotu. Preto predstavuje myšlienku, že iba odstránenie strachu presvedčením, že život je dar od Najvyššieho-Boha, môže vytvoriť duchovnú slobodu, ktorá sa prejaví vo veľkorysom rozdávaní. Odstránením predvedčenia, že som niekym, ak niečo vlastním; a nadobudnutím presvedčenia, že život je dar od Boha, ktorý mu dáva neskutočnú hodnotu; poučovanie môže pokračovať podobenstvom o boháčovi. Pozná, že človek má sklon hromadiť - ale ono môže jestvovať ako pozitívne hromadenie (nezištné: kvôli Bohu a ľuďom - peniaze rozdané z lásky) i negatívne (iba pre seba).

Boháčovo myslenie je formované myšlienkou, že bohatá úroda mu zabezpečí pokojný a dlhý život. Keď však jeho život končí, pominie aj jeho majetok. Ježišovo poučovanie pokračuje tým, aby si učeníci brali príklad od vtákov a kvetín. V tom sa nachádza neskutočný realizmus (nie romantizmus): Boh sa stará o jednoduchá vtáctvo i rastlinstvo, a nepostará sa o človeka, ktorého stvoril na svoj obraz a našiel v ňom zaľúbenie? Hľadajte Božie kráľovstvo a toto dostanete navyše. “Rozumná” hromadenie majetku kvôli bestarostnému a sladkému životu sa stáva hlúposťou. Ono zaslepuje oči a zväzuje ruky, takže Lazár je ponechaný bez pomoci. Boháč je obrazom neskoršieho “renesančného človeka”, ktorý hlása a žije Carpe diem - užívaj si života.

Známeho miliardára Rockefellera sa pýtali: “Koľko musí mať človek peňazí, aby bol šťastný?” Odpoveď bola: “O niečo viac, ako práve teraz má!” Žiadostivoť človeka je len čiernou dierou, a je šialenou hlúposťou podľa nej žiť!

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář