Dominik Macák - osobná stránka katolíckeho kňaza

Možno sa to zdá smiešne, ale dnes máme možnosť ďakovať Bohu za „dar viny“, ktorú pociťujeme za každý hriech a nedokonalosť. Túto skutočnosť nemáme sami od seba. Človek súčasnej liberálnej spoločnosti sa snaží pred sebou samým skryť. Skryť svoje slabosti, svoje nedokonalosti a zameriavať sa na tie, tých druhých. Pre rast v súčasnej dobe nie je žiaduce poznať seba samého – frustruje to človeka. Poznanie: „Tí druhí sú horší ako ja!“, podľa nej nedeprimuje a oslobodzuje. Ale je to naozaj tak? Nie je to len ďalší únik od reality, a tým únik od možnosti osobného rastu?

Príbeh ženy, ktorá je pristihnutá pri cudzoložstve je dokonalým príkladom, ako Ježiš dáva ľuďom tento dar. Povedal jej dve vety: 1. Neodsudzujem ťa! (tým sa vytráca hanba za pristihnutý skutok); a 2. Choď a už viac nehreš! (výzva: prevezmi vládu nad sebou samým).

Svet nás učí odmietaniu, racionalizácie a potom sebaodmietaniu! Boh nám ponúka, že odstráni všetky naše chyby charakteru a skutkov. Ale predtým je nutné urobiť jeden krok! Prijať od Krista „dar viny“ – poznanie svojho hriechu, vlastnenie viny za hriech a prebratie viny za hriech. Práve týmto darom Kristus odníma hanbu. Hanba je jednoducho strach z opovrhnutia druhými. Bojíme sa, že budú pozerať na nás z vrchu, že nás budú považovať za ničotu. Bojíme sa, že nás budú nenávidieť za to, čo sme! Kristus neodsudzuje, otvára nám cestu do nášho srdca a sprevádza nás touto cestou.

Jedine tak budeme schopní realizovať dnešné evanjelium: Povedal im aj podobenstvo: „Môže viesť slepý slepého? Nepadnú obaja do jamy? Žiak nie je nad učiteľa. Aj keď sa všetko naučí, bude ako jeho učiteľ. Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Ako môžeš povedať svojmu bratovi: »Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, čo máš v oku,« keď vo svojom vlastnom oku brvno nevidíš? Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku, čo je v oku tvojho brata.