Dominik Macák - osobná stránka katolíckeho kňaza

Vzťah rodič-dieťa, učiteľ-žiak bol v minulosti vždy definovaný ako vzťah autority (znova si to nemýľme s dominanciou). Kultúrna antropológia v Západných krajinách vníma posun alebo tendenciu posúvať tento vzťah ku priateľstvu-kamarátstvu. To prináša mnohé kultúrne následky na smerovanie spoločnosti. Dobrý otec nikdy nemôže byť dobrým kamarátom. Jeho pravá úloha spočíva v objaveni obsahu pojmu dobrý a nie v trasformácii v kamaráta.

25. apríl je v Taliansku štátnym sviatkom. Taliani si v ňom pripomínajú koniec okupácie Talianska nacistickými vojskami, ktoré sa sťahujú do Nemecka. My kresťania oslavujeme dnes sviatok sv. Marka, ktorý podľa kresťanskej tradície je autorom jedného zo štyroch evanjelií. A ešte jednu menej známu udalosť, keď sv. Augustín je pokrstený sv. Ambrózom.

Je v našej prirodzenosti sa pochváliť. Veď prečo by nemala vyjsť na povrch naša neúnavná práca či tvorčia sila. Veď by bolo smiešne, ak by umelecké dielo zostalo skryté na povale, vynález na patentovom úrade, myšlienka v ľudskej hlave. Predsa niektorí sa podobáme sliepkam, ktoré majú v náplni svojej prirodzenosti kotkodákať po znesení vajíčka. Predsa človek má asi väčší mozog, aby si uvedomil proporcionálnosť svojho kotkodákania.

Iste si budete pamätať rozprávku z detstva s názvom: “Neberte nám princeznú”. Nespomínam ju pre jej obsah ale skôr pre jej zaujímavý názov. Neberte nám to, načo sme si zvykli; to, čo sa nám páči; to, čo nám uľahčuje život; to, čo nám spríjemňuje život… A tak by sme mohli pokračovať. Vo svojom živote si totiž vytvárame, vedomky alebo nevedomky, isté mechanizmy, ktoré nám uľajčujú kráčanie životom, alebo zdôvodňujú či ospravedlňujú naše každodenné konanie a rozhodovanie. Nie je príjemné pre ten okamih, keď nám do toho niekto vstúpi a otvorí nám oči. Zrazú zbadáme, aké bolo banálne až hlúpe naše uvažovanie. Keď nám niekto zoberie našu princeznú.

Jeden film rozpráva príbeh o atlétovi, ktorý sa chcel stať silou mocou olympijským víťazom. V istom okamihu stretne “nového” trénera, ktorý mu chce otvoriť oči a zarazí ho otázkou: “A čo bude potom, keď sa staneš víťazom?” Jeho odpoveď je: “Potom budem šťastný.” Mladík predsa príde k pozvaniu celkom inému: “Cesta nám prináša šťastie a nie jej cieľ”, ktorý by si mal uvedomiť každý človek a ešte viac kresťan.

Neradi si dávame otázku: Čo je najdôležitejšie pre náš život? Čo sa stalo pre postmoderného človeka najväčšou hodnotou? Po zistení pravdy sa cítime aspoň tragicky. Stačí pozrieť na rímsky ľud (znova bez nejakého posudzovania, lebo sa to týka každého z nás) a na ich módu štrajkovať. Čo myslíte, aký je najdôležitejší bod každého štrajku, ktorý keď zodpovední príjmu, štrajková pohotovosť skončí: podmienky v zamestnaní? vzťah zamestnávateľ-zamestnanec? zákonná podpora spravodlivosti? lepšia atmosféra vo vzťahoch? Alebo je to 5 % zvýšenie platov či navýšenie dotácií na záchranu veľryby?

Vyjadrenie “byť na rovnakej vlnovej dĺžke” pozýva človeka začať uvažovať alebo aspoň pochopiť uvažovanie človeka, s ktorým mám spolupracovať. Na prednáškach z Politickej ekonómie profesor vyjadril vedcami odpozorovaný jav: vytvorením priateľského prostredia v zamestnaní či rovnaké naladenie pracovného kolektívu znamená rast produktivity bez akýchkoľvek zvyšovania nákladov. Pochopenie a prijatie toho druhého je dôležité aj v medziľudských vzťahoch.

Poznáme veľmi dobre momenty, keď sa cítime nemohúci či neschopní zmeniť niečo na tragickej situácii, ktorá nastala. Keď sa cítime príliš obyčajní, aby sme “spasili” alebo “vykúpili” svet od hladu, vojny, nespravodlivosti, nelásky, prírodných katastróf… “Veď čo my obyčajní ľudia môžeme na tom zmeniť”, koľkokrát zaznejú tieto slová pred televízorom, keď televízne správy prinášajú nespočetné krivdy na nevinných.

Mnohé stretnutia, semináre či konferencie v dnešnej dobe zostanú pri rôznych nekonkrétnych záverov. Ponúknu niektoré teoretické predstavy a mnohé abstraktné projekty, ktoré sa nikdy nezrealizujú. Chýba im totiž konkrétnosť, zrealizovateľnosť. Teoretici čakajú, ýe sa nikto chytí ich vízie a dokončí to za nich.

Presviedčanie sa stalo súčasťou života mnohých nielen v ekonomike zaangažovaných ľudí. Výzvy: “Presvedč ma!”, “Dokáž mi!” sa stali naplno súčasťou dennodenných rozhovorov … nachádza sa ešte aj v pozadí nevinnej detskej otázky: “A prečo by som mal tam ísť?” Na internete nájdete množstvo ponúk na workshopy a semináre, ktoré majú za cieľ vás naučiť presviedčaniu, ovplyvňovaniu dokonca aj manipulácie.