Dominik Macák - osobná stránka katolíckeho kňaza

Od malička nás učili: “Slušnosť káže pozdraviť sa.” Dokonca nám prízvukovali: kto a kedy sa má pozdraviť ako prvý, ale o to tu nejde. Skôr prijať, že je normálne a slušné preto pri stretnutí na ulici niekoho známeho a na niektorých miestach aj neznámemu popriať "dobrý deň". Toto prianie je však často prázdnym slovným zvratom, ktorým neurobíme nič pre to, aby dotyčný oslovený človek naozaj prežil niečo pozitívneho pri stretnutí s nami. Aj keď možno už len tento pozdrav môže mu pozdvihnúť náladu alebo zdvihnúť tlak.

Zvedavosť je pozoruhodná ľudská vlastnosť. Umožňuje človeku, aby vyšiel zo zahľadenosti do seba a pohliadol na širší svet okolo seba. Ako funguje, ako sa vyvíja… Je super, ak táto zvedavosť je zameraná na otázky, ktoré umožňujú človeku byť tomuto svetu prínosom. Bolo by pochabé, ak by sa zameriavala len na pikošky, ktoré nebudujú v ňom zrelú a rozhľadenú osobnosť. Paradox je, že práve tieto pikošky priťahujú najviac ľudskú pozornosť.

Neočakávané situácie a prekvapivé správy prinášajú do života nové impulzy a pochopenie mnohých paradoxov života. Prinášajú jasnosť do niečoho, čo sme si doteraz nevedeli vysvetliť. Na vysvetlenie čoho sme si pomáhali rôznymi mýtusmi, legendami či dohadmi. Bolo to vysvetlenie nedokonalé a jednoduché. Takémuto momentu hovoríme: “už mi svitlo, teraz to už chápem.” alebo “Toto vysvetľuje všetko!”

Mesiac máj začíname so štátnym sviatkom venovaný práci. Nezačíname “Dňom lásky” alebo “Dňom kvetov”, aj keď je máj považovaný mesiacom lásky či kvetov. Taktiež by bolo zaujímavé mať celý mesiac venovaný práci. Ale kto by si chcel pripomínať celý mesiac prácu. Dosť, že ju musíme vykonávať. Predsa tento deň nie je ani tak oslavou samotnej práce, ako skôr boja proti tzv. vykorisťovaniu v práci. Ide o pripomenutie si úlohy odborov v boji za spravodlivú mzdu za vykonanú prácu. Preto komunizmus miloval tento deň. Sviatok chce pripomenúť boj robotníkov za svoje práva.

Nie je príjemné pre človeka, ak mu nabúrajú jeho predstavy o živote - jeho mienku o udalostiach. Takýto moment sme iste zažili všetci. V tedy sa cítime ako nahí, ktorí v tej rýchlosti odhalenia a prežívaného šoku nevieme čo urobiť. Začneme sa červenať a túžime čo najskôr zdúchnuť z toho prostredia. Chce to čas a pomoc, aby sme si postavili nové základy, na ktorých potom môžeme pokračovať so stavbou svojho života.

Aj keď v osobnom živote z času na čas pohliadneme do vlastnej minulosti - zvlášť pri životných jubileách a výnimočných udalostiach - predsa my Slováci málo hodnotíme dejinný rozmer národa. Odhliadnuc od vyťahovaní historických pikošiek novinami, zabúdame na dejinné etapy národa, ktoré ho formovali. Tým, čím sme v prítomnosti a čím budeme v budúcnosti vo veľkom závisí od toho, čo sme prežili v minulosti. Poznať vlastnú minulosť umožňuje človeku nájsť vlastnú životnú cestu a objaviť ako samotný život funguje.

V živote človeka sú momenty, kedy sa nám zdá všetko čierne. Snažíš sa chytiť akéhosi svetielka, ktoré sa neustále vzďaľuje. Chýba optimizmus života, radosť z urobenej práci, nadšenie pre ďalšie kroky. Mnohí psychológovia sa zaoberali týmito momentami v ľudskom živote. Pomenovali to ako kríza v ľudskom živote, vyhorenie človeka či depresia. Aj mnohí svätci (sv. Ján z Kríža, sv. Terezka, sv. Augustín…) sa zamýšľali týmto silným momentom a pomenovali ho ako udalosť “temnej noci”.

Vzťah rodič-dieťa, učiteľ-žiak bol v minulosti vždy definovaný ako vzťah autority (znova si to nemýľme s dominanciou). Kultúrna antropológia v Západných krajinách vníma posun alebo tendenciu posúvať tento vzťah ku priateľstvu-kamarátstvu. To prináša mnohé kultúrne následky na smerovanie spoločnosti. Dobrý otec nikdy nemôže byť dobrým kamarátom. Jeho pravá úloha spočíva v objaveni obsahu pojmu dobrý a nie v trasformácii v kamaráta.

25. apríl je v Taliansku štátnym sviatkom. Taliani si v ňom pripomínajú koniec okupácie Talianska nacistickými vojskami, ktoré sa sťahujú do Nemecka. My kresťania oslavujeme dnes sviatok sv. Marka, ktorý podľa kresťanskej tradície je autorom jedného zo štyroch evanjelií. A ešte jednu menej známu udalosť, keď sv. Augustín je pokrstený sv. Ambrózom.

Je v našej prirodzenosti sa pochváliť. Veď prečo by nemala vyjsť na povrch naša neúnavná práca či tvorčia sila. Veď by bolo smiešne, ak by umelecké dielo zostalo skryté na povale, vynález na patentovom úrade, myšlienka v ľudskej hlave. Predsa niektorí sa podobáme sliepkam, ktoré majú v náplni svojej prirodzenosti kotkodákať po znesení vajíčka. Predsa človek má asi väčší mozog, aby si uvedomil proporcionálnosť svojho kotkodákania.