Dominik Macák - osobná stránka katolíckeho kňaza

Na digestore v mamkinej kuchyni je nalepená magnetka, na ktorej je nápis: „Babky sú dokonalé. Šetria kritikou, ale nikdy nešetria láskou.“ Vystihuje pravdu o našich babkách a mamkách, ktoré nám pripomína 27. august. Ide o nevšedný deň, počas ktorého sa synovia môžu pozastaviť nad vzácnosťou tichej prítomnosti matky (aj babky) vo svojom živote. Totiž je to deň, kedy si pripomíname život jednej ženy a matky, ktorá ho prežila v nádeji v obrátenie vlastného syna. A ktorá skôr ako zomrela, prežila v tejto viere radosť jeho obrátenia.

Zvykli sme si na cukrovanie v medziľudských vzťahov. Človek sa bojí človeku povedať (celú) pravdu. Ešte aj tie potrebné a nepríjemné veci sa snažíme zaobaliť do pozlátka, aby sa ten druhý neurazil; aby nás neomietol; aby nás neodsunul na druhú koľaj. Radšej sa tomu vyhneme, len aby „nebolo peklo v dome“ (ako si to zvykneme ospravedlniť). Na druhej strane by bolo trápne, ak by sme tým druhým neustále vážne veci vyhadzovali na oči.

Dnešná výchova sa zamerala na „dobré správanie“. Je až obdivuhodné koľko kníh v regáloch našich kníhkupectiev nájdeme, ktoré prinášajú rôzne spôsoby a techniky výchovy od narodenia dieťaťa až po dospelosť. Dokonca tam nájdete knihy pre dospelých, napr. s tématikou ako zvládnuť druhú pubertu u mužov, prekročenie prahu 50.tky či dôchodkového času. Pritom všetkom neviem, či môžeme povedať, že dnešní ľudia sú omnoho lepšie vychovaní, ohľaduplní či spravodliví. Asi to nebude o technikách či moderných spôsoboch.

Nie len politici nám sľubujú istoty. Ale aj samotný človek si ich sám zabezpečuje. Pohľad do neistej a rýchlo meniacej sa budúcnosti nás neustále zapĺňa túžbou po akých-takých oporných bodoch. Je zaujímavé sledovať: Načo sa spolieha človek? Čo sa stáva jeho oporným bodom?

Ján Krstiteľ najväčší z ľudí, ktorí sa narodili zo ženy. Toto Ježišove hodnotenie pochádza z naplnenia úlohy pravoverného proroka, svedka a znamenie príchodu Mesiáša, mnohokrát nepríjemného pre hlásiacu pravdu. Je zavraždený pre zášť jednej ženy a váhavosť kráľa. Rozprávanie evanjelistu Matúša o jeho smrti je zosumarizovanie kontradikcie, ktorá je v srdci človeka.

Ignorovanie Boha skoro vždy pochádza z ignorovania vlastných dejín viery. Syn Izraela by mal vedieť, že Noe nebol expertom na výrobu lodí a nemal ani dok, kde by mohol realizovať úlohu zverenú od Boha. Predsa Pán ho o to žiada, aby zachránil život na zemi.

Koľkokrát mladí začujú od dospelých: „Je potrebné mať trpezlivosť.“ Starovekej ľudovej latinčine trpezlivosť sa vyjadrilo patire, ktorého kmeň slova pochádzal z gréckych termínov pathein e pathos, teda telesná a duchovná bolesť. A tak trpezlivosť je ľudská schopnosť odsunúť vlastnú reakciu na nepriazeň. Zaujať neutrálny postoj na nepríjemný podnet na určitý čas.

Žijeme v dobe, kedy je obraz dôležitejší ako slovo. Všetko je ponúkané prostredníctvom zobrazenia, opisu. Zvlášť televízia, kino a internet prehlbujú ešte viac tento trend. Pamätám sa ako profesor na hodinách homiletiky a rétoriky vyzdvihoval tento aspekt. Preto sme boli vedení, aby každý príhovor obsahoval nejaký obraz, príbeh či rozprávanie. Na druhej strane som si často kládol, či práve tento príbeh neprekryje posolstvo predkladané evanjeliom.

Žijeme v uponáhľanom svete, ktorý sa dokonca snaží predbehnúť realitu ako takú. Plánovanie a projektovanie sa stalo výnosným biznisom pre mnohých profesionálov ale aj súčasťou života bežného človeka. Ak chcete byť vo výhodnej pozícii, musí sa stať vašim mottom. Pôsobiac v takomto svete a patriac do organizácie menom Katolícka cirkev niekedy človek môže mať pocit, že táto organizácia reaguje na niektoré veci veľmi pomaly. Človek by očakával, že jej odpovede budú promtnejšie a konkrétnejšie. Ale je toto jej úloha?

Môžete prinútiť niekoho, aby vás počúval? Na prvý pohľad sa to zdá jednoduché. Ale otázka znie: Naozaj vás počúva? Nie je v pozícii “jedným uchom dnu a druhým von” alebo “absolútneho nezáujmu” so zavretými ušami sa tvári, že vás počúva.