Jdi na obsah Jdi na menu

Nová cesta

6. 4. 2015

novacesta.jpgMinulosť je niečo, čo nás charakterizuje. Neustále vychádzajú na povrch nie len naše spomienky - napr. keď muži začnú spomínať na vojnu; keď si spomenieme na radostné i bolestné udalosti nášho života; keď oslavujeme niektoré výročia týchto udalostí; keď sa vrátime v čase do našich rodín, odkiaľ sme vyšli alebo kde patríme. Ale neustále žijeme aj našu minulosť - alebo lepšie povedané ona sa neustále prejavuje v našich skutkoch, v našich slovách, v našich rozhodnutiach. Poznačil nás každý životný okamih.

Dnešné evanjelium chce vyviesť našu vieru zo spomienok do reality. Kristus svojich učeníkov vyvádza zo spomienok, strachu, sklamania a možno aj melanchólie do nového života. Pozýva ich vykročiť dopredu a nezostávať na mieste spomienok. Ženám nariaďuje: “Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia”.

Ježiš vstáva zmŕtvych a my sme pozvaní ho viac nehľadať v našich spomienkach ale v reálnom živote. Tu a teraz je prítomný a živý. Je nám k dispozícii, dostupný a možný stretnutia. Nie je to miesto spomienok, kde ho môžme stretnúť. Ako to často my veriaci robíme, keď spomíname na srdci hrejivé stretnutia s ním: keď sme za mlada miništrovali; spievali vo farských zboroch; s kňazom adorovali pred Sviatosťou; keď nás pozval do rehole alebo stať sa kňazom. Boh nechce byť bohom spomienok. Chce byť Boh živý.
Rozhliadnime sa dnešný deň okolo seba. Vyjdime zo svojej zahľadenosti do seba a do svojich myšlienok, a odhalíme svet Zmŕtvychvstalého - teda svet Božej lásky voči človeku. V našich blížnych je Boh prítomný. Jestvuje aj iná cesta lásky ako tá, po ktorej sme kráčali do teraz.

 

Mt 28,8-15: Ženy rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom. A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: „Pozdravujem vás!“ Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu. Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.“ Keď odišli, prišli do mesta niektorí zo stráže a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. Tí sa zišli so staršími, poradili sa a dali vojakom veľa peňazí so slovami: „Tak vravte: ‚V noci prišli jeho učeníci a kým sme my spali, oni ho ukradli.‘ A keby sa to dopočul vladár, my ho uchlácholíme a postaráme sa, aby sa vám nič nestalo.“ Oni vzali peniaze a urobili tak, ako ich poučili. A toto sa hovorí medzi Židmi až do dnešného dňa.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

komentár

(Matulay, 6. 4. 2015 8:39)

Je to tak, teraz si plne uvedomujem, že moje malé i veľké smútky, (v horšom prípade depresie) vyplývajú z minulosti - ale ako sa im ubrániť? Vychádza mi to tak, že prácou, fyzickým pohybom na čerstvom vzduchu, riešením problémov iných ľudí a samozrejme návštevou Bohoslužieb.