Jdi na obsah Jdi na menu

Živý sprievodca

9. 4. 2015

spolocnik.jpegV dejinách sveta ale aj Slovenska máme mnoho osobností, ktoré zanechali určitú pozitívnu stopu pre kultúrny a spoločenský rozvoj spoločnosti. Z času na čas oprášime spomienku na nich. Vytiahneme do povedomia ich dielo a ich busty. Predsa zostávajú skôr súčasťou spomienok a učebníc dejepisu. Podobne chceli urobiť niektorí aj s osobnosťou a udalosťami, ktoré sa udiali pred 2000 rokmi. Problémom je, že aktér týchto udalostí je stále živý a vstupuje do dejín človeka.

Hľadiac na stretnutia Ježiša so svojimi učeníkmi, ktoré nám prinášajú evanjeliá počas prvého týždňa Veľkej noci, si učeník môže uvedomiť, ako Kristus chce zapojiť celého človeka to týchto dejín spásy. Tri sú dimenzie ľudskej osoby, ktorých sa Kristus dotýka vo svojom stretnutí s učeníkmi:

  1. intelektuálna dimenzia človeka - Kristus otvára myseľ človeka k poznaniu pravdy. Túži, aby človek rozpoznal v pravde posolstvo, ktoré prináša samotné Písmo ohlásené Bohom skrze otcov a prorokov;
  2. emocionálna dimenzia človeka - Jeho zjavenie a stretnutie s ním zobúdza radosť či nadšenie. Nenecháva človeka v sklamaní a v smútku nad stratou milovaného;
  3. aktívnosť človeka - Stretnutie so Zmŕtvychvstalým vzbudzuje túžbu svedectva; vnáša radosť z vyjdenia zo seba a túžbu prinášať spoznanú pravdu ďalším ľuďom.


Prebudenie a zanietenie týchto troch dimenzií učeníka je dôležité, aby Kristus nezostal len spomienkou na výnimočného človeka, ktorý konal výnimočné skutky. Aby nezostal len fatamorgánou, ktorá priniesla istú nádej ale následne aj sklamanie a smrť. Kristus tak zostáva opravdivým sprievodcom na ceste na celý život. Nie sú to prázdne slová ale reálny život. Aby sa nám nestalo, že sa raz zobudíme a zistíme v akom imaginárnom a fiktívnom svete sme doteraz žili. V tom, ktorý nám vytvorili politici, osvietenecká filozofia či technika.

 

Lk 24,35-48: Ježišovi učeníci porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba. Kým o tom hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im: „Pokoj vám.“ Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. On im povedal. „Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti a vidíte, že ja mám.“ Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy. A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: „Máte tu niečo na jedenie?“ Oni mu podali kúsok pečenej ryby. I vzal si a jedol pred nimi. Potom im povedal: „Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch.“ Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu, a povedal im: „Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

K sociológii

(Matulay, 9. 4. 2015 8:34)

Myšlienka o fiktívnom svete mi vnukla ďalšiu myšlienku o tom, že rozvojom techniky vznikli v posledných desaťročiach reálne mkiinimálne dva svety - euroamerický - s postmodernou technikou a postmodernou trhovou spoločnosťou a ateizmom a tradičný - takz. III. svet - ani nemusíme hľadať mimozemské civilizácie - dve naprosto rôzne civilizácie máme na našej planéte - dokonca i so zotročením menej vyspelej civilizácie civilizáciou vyspelejšou, v čom sa vyžívajú výplody Holywoodu.

Re: K sociológii

(Dominik, 10. 4. 2015 9:42)

Tak to máš pravdu. Doteraz sa hovorilo o fiktívnom svete v spojení s masmédiami, internetom či myšlienkovom svete. Mne sa zdá, že fiktívny svet je to, čo dnes sa dnes predstavuje ako realita - cez politikov, ekonómov a ďalších. Ale realita je kdesi inde...