Jdi na obsah Jdi na menu

Byť generálom

7. 4. 2015

http://www.outofregs.com/postImages/1343606521.jpgAj keď slovenské ľudové porekadlo: “Po vojne je každý generál”, nie je veľmi pozitívne - vyjadruje kritiku tých, ktorí síce ruku nepriložili k dielu, ale komentovať a kritizovať aktérov vedia - predsa ponúka zamyslenie nad dôležitosťou spätného pohľadu na vec. Po vojne dokážeme najlepšie zhodnotiť veci, udalosti a rozhodnutia. Čas tak hrá v prospech človeka. Umožňuje mu vidieť veci s nadhľadom. Rozumný človek to využíva na preniknutie udalostiam pod povrch a ich pochopenie.

Mária Magdaléna plače nad stratou svojho Majstra. Posledný “klinec do rakvy” bolesti je strata jeho tela. Nestačilo umučenie, ukrižovanie, pohreb… ešte aj jeho telo musel niekto ukradnúť. Nezostalo jej nič, čím by si pripomenula svojho Majstra. Ale Kristus diskrétne pristupuje k nej. Napriek úprimnej bolesti nad stratou, nedokáže rozpoznať v oslávenom Pánovi toho, ktorého hľadá. Kto sa zmenil? Kristus alebo Máriin pohľad? Jej pohľad je ešte pohľadom na kríž, na ktorom zomiera Kristus; je pohľadom na mŕtveho Krista, ktorého skladajú z kríža; je pohľadom do hrobu, do ktorého zatvárajú Kristove mŕtve telo. Takýto pohľad nemôže vidieť Zmŕtvychvstalého Krista.
Až Kristovo oslovenie Máriu po mene otvára jej oči, aby videla prítomnosť. Ježiš žije. Jeho prítomnosť pomáha opustiť svet spomienok a pohliadnuť na prítomnosť. Následne nasleduje v jej živote - to čo v živote každého učeníka - pohľad do minulosti. Učeník si sprítomní, ale už novým pohľadom, mnohé okamihy strávené s Majstrom. Preto môže zvolať: “Rabbuni!” a objať s radosťou a pokorou nohy Majstra.

Sme pozvaní k životu plného dobrodružstva, ktorý sme si nevysnívali, neprojektovali, nepripravovali. Je to život, ktorý nám pripravil on. Oslovením z Jeho strany dokážeme pohliadnuť na tento svet už novými očami, novým spôsobom. Bohom vykúpený a Bohom oslovený človek tak dokáže urobiť relektúru svojho života a potom vykročiť do nového, ktorý mu pripravil Vykupiteľ. Po vojne, ktorú vybojoval za neho Majster, učeník sa stáva jeho generálom.

 

Jn 20,11-18: Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo, jedného pri hlave, druhého pri nohách. Oni sa jej opýtali: „Žena, prečo plačeš?“ Vravela im: „Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.“ Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; no nevedela, že je to Ježiš. Ježiš sa jej opýtal: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?“ Ona mu v domnení, že je to záhradník, povedala: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.“ Ježiš ju oslovil: „Mária!“ Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: „Rabbuni,“ čo znamená Učiteľ. Ježiš jej povedal: „Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.“ Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom: „Videla som Pána,“ a že jej toto povedal.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář