Jdi na obsah Jdi na menu

Sloboda

20. 1. 2015

http://www.artspecialday.com/wp-content/uploads/2014/10/rete_libŠoféri to veľmi dobre poznajú. Zbadáme pred sebou stojaceho policajta: automaticky ide noha z plynu, následne oči na ukazovateľ rýchlosti, poprípade už mechanicky mačkáme aj brzdu. Nedospelí zasa poznajú iné: Najprv sa uistiť, že nikto z dospelých nepozerá a ide sa. Podvedomá reakcia zoči-voči zákonu alebo skôr voči tomu, ktorý dodržiavanie zákona kontroluje.
Keď sa ma mladí pýtajú: Prečo je toľko prikázaní?, odpovedám im: “keď sa pozrieme do podstaty prikázania, veľmi rýchlo zistíme, že ich dodržiavanie nás robí slobodnými.” Ich prekročenie spôsobuje “schovanie” sa (ako Adam s Evou pred Bohom; ako malé dieťa do ticha pred rodičmi; ako puberťák do klamstva pred autoritou; ako dospelák do hlasitého protiútoku voči žalobcovi - toto sú naše schovania sa). Človek sa stáva neslobodným, zviazaným. Či som rodič, zamestnanec, politik alebo kňaz, jedine zachovávaním prikázania dokážem byť slobodný. Vtedy ma nikto nemôže vlastniť. Nikto mi nemôže povedať: ale pozri sa na seba…

Na druhej strane, keď si prečítam dnešné evanjelium, môže ma vyrušiť “anarchický” postoj Ježiša a jeho ospravedlnenie konania apoštolov prostredníctvom citácie z Písma. Takýto dojem môže nadobudnúť človek, ktorý nečíta Písmo. Ježiš nemá rád porušenie zákona. Na druhej strane chce jeho dodržiavanie uviesť na správnu mieru, znovu oprášiť jeho prvotný význam.

Učeník musí pochopiť, že prikázanie a láska sa zasnúbili. Riziko moralizmu musí byť odstránené. Toto riziko je veľké v každom náboženstve. Riziko podriadiť vieru norme, ducha zákonu. Nadšenie pre poriadok a pravidlá je prítomné aj v Cirkvi. Kristus pozná, že neexistuje nadšenie, ktoré by sa neprejavilo v skutkoch. Taktiež neexistuje zákon či pravidlo, ktoré by nadchlo a presvedčilo človeka. Preto do stredu života Cirkvi kladie nadšenie pre lásku, slobodu a pravdu. Nadšenie pre slobodu, ktorá je pripravená milovať v pravde. Sloboda, ktorá prijímajúc tradíciu, pravidlá i morálku je pripravená realizovať lásku v konkrétnom živote. Neuteká, nebojí sa. Nepýta sa neustále: čo mám robiť?, ale uchytí vlastný život priehrštím a svojím konaním realizuje otázku: čo môžem urobiť?

 

Mk 2,23-28: V istú sobotu kráčal Ježiš cez obilné pole. Jeho učeníci cestou začali trhať klasy. Farizeji mu povedali: „Pozri, prečo robia v sobotu, čo neslobodno?“ On im odvetil: „Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel za veľkňaza Abiatara do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?“ I povedal im: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu. A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

K sociológii

(Matulay, 21. 1. 2015 11:20)

V tom je problém,

že súčasná postmoderná, atiestická spoločnosť si pletie slobodu čloeka so

slobodou zvieraťa.

To nemá rozum, a riadia ho len jeho pudy - a preto nemôže byť ani

zákerné, ani zlomyseľné ako je často človek.