Jdi na obsah Jdi na menu

Nástroj

17. 4. 2015

http://www.laearn.com/blog/wp-content/uploads/2013/09/Papa-FrancPoznáme veľmi dobre momenty, keď sa cítime nemohúci či neschopní zmeniť niečo na tragickej situácii, ktorá nastala. Keď sa cítime príliš obyčajní, aby sme “spasili” alebo “vykúpili” svet od hladu, vojny, nespravodlivosti, nelásky, prírodných katastróf… “Veď čo my obyčajní ľudia môžeme na tom zmeniť”, koľkokrát zaznejú tieto slová pred televízorom, keď televízne správy prinášajú nespočetné krivdy na nevinných.

Dnešným dňom nás Cirkev pozýva pozastaviť sa nad 6. kapitolou Jánovho evanjelia, ktorá začína rozprávaním udalosti rozmnoženia chleba. Túto udalosť veľmi dobre poznáme a poznáme aj jej dôvod: Ježiš ňou uvedie dôležitú tému jeho posolstva. Tému: Chlieb života. Predsa v pozadí je ešte ukrytú jedna dôležitá antropologicko-sociálna téma. Ako ostatní evanjelisti aj Ján si všimol beznádej apoštolov. Všimol si aj ich iróniu vo vzťahu k absurdnej žiadosti samotného Krista. Ale Ján dodáva, že tých “päť jačmenných chlebov a dve ryby” boli dodané istým chlapcom.
Ján v tom čase ešte ako mladík si všimol aj túto maličkosť. Totiž, že Boh miluje sviežosť a nadšenie adolescentov. Ich vášeň a nadšenie pre veľké veci: pomyslime si na mladého Dávida, ktorý gitarou v ruke spieva; alebo na mladú Máriu, ktorá prijíma nepoznanú úlohu; alebo aj tohto mladíka, ktorý je opakom vážneho Filipa. Slovami sv. Pavla: “čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných” (1Kor 1,27).

Takto nás chce Boh uviesť do pravdy o živote v spoločenstve s ním. Keď sa budeme nachádzať pred skutočnosťami, ktoré presahujú naše možnosti. Keď z našich úst alebo srdca budú vychádzať slová: “Veď čo ja obyčajný človek môžem na tom zmeniť?”, vtedy nás Boh chce použiť ako svoje náradie, aby prejavil svoju moc. Pamätajme na to, keď si dnes zapneme televízne správy, budeme čítať na internete či v novinách o rôznych udalostiach - si Božím nástrojom.

 

Jn 6,1-15: Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského čiže Tiberiadského mora. Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na chorých. Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi. Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci. Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“ Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí. Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok.“ Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých!?“ Ježiš povedal: „Usaďte ľudí!“ Na tom mieste bolo mnoho trávy. A mužov si tam posadalo okolo päťtisíc. Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli. Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!“ Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov. Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: „Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet.“ Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář