Jdi na obsah Jdi na menu

Zrelosť

26. 1. 2015

K pochopeniu myslenia nejakého človeka podstatným prvkom je poznať jeho zázemie, priestor, dobu, v ktorej vyrastal, žil, myslel. V minulosti nebolo toto prostredie veľmi rozmanité ako dnes. Aj preto z jednej skupiny môžeme počuť diametrálne rozličné názory na nejakú skutočnosť. Napríklad na blížiace sa referendum: môže to byť zanietený názor kňaza Maroša Kuffu; pozitívne a jasné, jednoduché a krátke odôvodnenie umelca Daniela Heviera; jednoduché nepochopiteľné odmietnutie zo strany excentrických kňazov Antona Srholca či brata Šavla. Filozofia života človeka sa bude uberať iným smerom. Pri človeku žijúceho pre nejaký vyšší ideál, pre ktorý sa vie obetovať. Iný pri obklopení sa ideálom krásy, estetiky, nadšenia pre dobro. Iný pri nostalgickej zaľúbenosti sa do seba, do svojej osoby. Iný pri živote neustálej opozícii voči inému.

Poznať pozadie situácie je veľmi dôležité pre pochopenie pravého významu ponúkaných slov, názorov. Predkladá nám to aj dnešný úryvok z evanjelia.
Neviem, či by aj v dnešnej dobe Ježiš použil takéto prirovnanie ku skutočnosti malého počtu učníkov. K jeho pochopeniu je potrebné vžiť sa do vtedajšieho roľníctva. Obilie sa nežalo dnešným spôsobom. Zbierali sa len klasy a to ručne. Súčasne polia neboli tak “dokonale” obrábané ako dnes. Obilné steblá boli nasiate riedko a medzi nimi množstvo bodľačia a buriny. Bolo potrebné najať v istom okamihu množstvo ľudí, aby vykonali túto ťažkú manuálnu prácu. Tento aspekt roľníckeho života aplikuje Kristus na poznanie, že na svete žije množstvo dobrých ľudí, ktorí nepoznajú evanjelium, ale sú pripravení ho prijať. Preto je potrebná modlitba. Túto modlitbu Otec hneď vypočuje a sú ustanovení prví misionári.

zrelost.jpgKaždý z nás dostal povolanie byť učeníkom Krista. Realizovať toto povolanie tkvie v jednej podstatnej otázke, ktorá sa dotýka nášho vzťahu voči spoločenstvu (toho poľa, pripravenej na žatvu).
Minulý rok, ešte ako prefekt v seminári, som od o. špirituála počul viackrát výzvu ku zamysleniu smerujúcu pre nás všetkých: "Nepýtaj sa sa, čo tebe Cirkev má dať, ale čo ty môžeš dať Cirkvi." Túto vetu som si pripomenul pri čítaní slov zakladateľa logoterapie a psychoanalytika Viktora E. Frankla, pripravujúc sa na skúšku z Psychodynamiky rodinných vzťahov. Píše: "musíme si osvojiť a naučiť to aj zúfalých, že vskutku nie je dôležitá skutočnosť, čo môžme očakávať do života, ale záleží na tom konieckoncov, čo život očakáva od nás.” V tom spočíva pravá kopernikovská revolúcia franklovej psychológie - maturita osobnosti tkvie v realizácii zmyslu života - toho, čo život odo mňa očakáva. Podobná je aj kopernikovská revolúcia Kristovho posolstva: “Nepýtaj sa, čo ti Boh má dať, ale čo ty môžeš ponúknuť Bohu a jeho Cirkvi.” V tom spočíva zrelosť kresťana.

 

Lk 10,1-9: Pán si vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť. A povedal im: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu! Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov. Nenoste mešec ani kapsu, ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte! Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: ‚Pokoj tomuto domu!‘ Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj na ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám. V tom dome potom ostaňte, jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu! A keď prídete do niektorého mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia, uzdravujte chorých, čo sú v ňom, a povedzte im: ‚Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.‘“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář