Jdi na obsah Jdi na menu

Sloboda vnútra

4. 3. 2018

http://lavocedeisenzavoce.myblog.it/media/02/02/4060665184.jpgMáme to šťastie, že môžeme žiť v slobodnom svete. Máme zaručené právo slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania, ako nám to definuje napr. Charta práv EÚ. Takisto máme toľko znakov okolo nás, ktoré nám pripomínajú našu príslušnosť ku kultúre a kresťanskej viere. Ide o najideálnejší čas a priestor, v ktorom môžeme rozvíjať svoju ľudskosť i vieru. Ako poznamenal môj profesor ústavného práva: “Napísali sme krásne poučky, definovali perfektné ideály, prečo ich potom nevieme aplikovať v každodennom živote?” Osobne si myslím, že je to čosi v nás. Možno za tým múrom predsudkov sa skrýva krásny svet. Skúsme to objaviť.

Potom, ako nás evanjelium (Prvá pôstna nedeľa) priviedlo na tichú a prázdnu púšť, ktorá zjavuje “čo je v človeku”; na horu premenenia (Druhá pôstna nedeľa), kde sa zjavila nesmierna dôvera Otca v celé ľudské pokolenie; dnes (Tretia pôstna nedeľa) nás privádza na výnimočné miesto. Ide o Jeruzalemský chrám - miesto kultu a vernosti voči Bohu. Ježišova reakcia: “urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu”, je odpoveďou na smutný pohľad, ktorý vidí pri vstupe. Vidí, ako človek zredukoval bohatstvo viery a vzťahu k Bohu na obyčajný ekonomický vzťah. Keď ťa potrebujem, prídem, zaplatím a očakávam službu. Dá aplikovať takéto trhové hospodárstvo na nezištné Božie milosrdenstvo a milosti? Asi ťažko, preto tá Ježišova reakcia.

Pri pohľade na Ježišovu horlivosť, nesmieme zostať bez odozvy. Boh nám dnes nechce odovzdať ďalšie posolstvo - ako sa hovorí: dosť bolo rečí, je potrebné začať konať. Chce nás priviesť k prežívaniu tej Zmluvy, ku ktorej nás pozval už pri našom krste. Urobiť slobodné rozhodnutie a začať v každodennosti aplikovať ideály ponúknuté evanjeliom i ľudskou múdrosťou. Možno mi poviete: “ale iní, doba, spôsoby ma nútia…” A nám (i mne) to často vyhovuje - je to pohodlné i výhodné, však? Je ťažšie upliesť z povrázkov (slúžili na modlitbu) bič (žeby modlitba) a vymiesť zo svojho vnútra všetko, čo mi bráni slobode, ktorá je základom každého vzťahu. Čo urobíme?

 

Jn 2,13-25: Blízko bola židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema. V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“ Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“ Židia sa ho opýtali: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?“ Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ Židia povedali: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“ Ale on hovoril o chráme svojho tela. Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš. Keď bol cez veľkonočné sviatky v Jeruzaleme, mnohí uverili v jeho meno, lebo videli znamenia, ktoré robil. Ale Ježiš sa im nezdôveril; on poznal každého a nepotreboval, aby mu niekto vydával svedectvo o človekovi. Sám totiž vedel, čo je v človeku.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář