Jdi na obsah Jdi na menu

Nepotrebujem nikoho

14. 3. 2015

http://www.vivailre.it/wp-content/uploads/come-essere-un-buon-paAko často použijeme vo svojich vyjadreniach podobné vyjadrenia typu: “Daj mi pokoj!” alebo “Čo sa do mňa staráš?” či “Čo nás po tom?”. Sú to vyjadrenia, ktoré v pozadí majú myšlienku: “Nepotrebujem Ťa!” - nepotrebujem toho druhého, vystačím si sám. Mentalita, ktorej zdrojom je individualizmus, neskutočne vstúpila do uvažovania i do správania človeka. Táto mentalita bola veľmi cudzia antickému človeku, ktorý bol definovaný svojim okolím (pre Gréka to bol Polis-mesto, pre Žida náboženstvo…).

Je teda je veľmi čudné, uvažovanie zbožného farizeja, ktoré nám predstavuje dnešné evanjelium. Farizej, ktorý v sebe nesie predstavu, že žije svoju vieru s entuziazmom, praktizuje spravodlivosť a predstavuje sa ako vzor veriaceho človeka. Tento úsudok ho vzďaľuje od poňatia obrazu ozajstného hriešnika, ktorého stretáva v mýtnikovi. Tento pozná svoj hriech. Nepotrebuje si spytovať svedomie, pretože to už zaň urobil farizej (aký altruizmus?). Iba žiada odpustenie. Vie, že sa nedokáže sám ospravedlniť a vymaniť sa z tohto stavu, ako to robí farizej, ktorý koniec-koncov Boha ani nepotrebuje.

Možno sú tu dne skutočnosti, ktoré nám ponúka toto evanjelium (okrem iných): 1. objaviť potrebu každodenného stretnutia s Bohom, ktorý ma robí ospravedlneným a schopným konať dobro. Jeho odpustenie ma uschopňuje, aby som svojimi skutkami a rozhodnutiami nadobúdal jednu čnosť po druhej. 2. objaviť krásu jedinečnosti vlastnej osoby ale aj druhého človeka - a to nie cez porovnávanie. Práve naopak, nepozerať okolo seba či som lepší alebo horší. Ale skrze dar Božieho prijatia a odpustenia objaviť jedinečnosť každého pred Bohom. Uvedomujúc si dva rozmery ľudskosti: veľkosť Božieho diela ale aj krehkosť hriešnika.

 

Lk 18,9-14: Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali, povedal Ježiš toto podobenstvo: „Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: ‚Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.‘ Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: ‚Bože, buď milostivý mne hriešnemu.‘ Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář