Jdi na obsah Jdi na menu

Koľko krát?

10. 3. 2015

http://img2.amando.it/imagesdyn/articoli/75/16/86173.jpgStačí sa poobzerať okolo seba, aby sme zistili, aké množstvo ľudí v sebe (nás samých nevynímajúc) nosí predstavu, že odpustenie je slabosťou. Neustále debaty v masmédiách a na sociálnych sieťach, ktoré prezentujú nutnosť trestu pre ľudí, ktorí sa prehrešili či nejakým spôsobom sklamali. Môžeme hovoriť o morálnom posudzovaní či istej kultúre moralizmu. Nechcem tu polemizovať nad spravodlivosťou či nespravodlivosťou, nad vinou a nevinou, nad potrebou potrestania alebo omilostenia… Chcem len pozvať k zamysleniu ako moderný moralistický pohľad na svet a na druhých nás neustále vedie k posudzovaniu a následne odsúdeniu všetkého. Svet, tváriac sa slobodný sa stáva otrokom posudzovania a slovnej násilnosti.

Odpustenie zostáva ako nejaké klišé uzatvorené konceptu života kresťanov, a ktoré je v radikálnom kontraste voči ľudskej túžbe po pomste. Napriek tomu, dnešné evanjelium nás nenecháva na pochybách, aké je dôležité odpustiť. Dokonca obracia naruby pohľad na odpustenie. Pozvanie k odpusteniu tu nie je preto, že sme tí lepší a spravodlivejší - a od tých dobrých sa očakáva odpustenie (tak to počujeme od nekresťanov: “ty si hovoríš kresťan a nevieš odpustiť”! Nie je tu ani preto, aby aj nám recipročne bolo odpustené (vytváraním si istého priestoru, keď ja pochybím: “veď sme všetci ľudia a máme právo na omyl či pokĺznutie”! Ale ako hovorí dnešné evanjelium: pozvanie k odpusteniu je tu preto, že nám už bolo nesmierne odpustené. Odpúšťa sa preto, aby som priviedol svoje vlastné srdce ku konverzii. Odpúšťam, aby som pochopil veľkosť prijatého odpustenia.

Pochopiť prepojenosť Božej lásky a Božieho odpustenia umožňuje nám ľuďom 21. storočia mať otvorené srdce pre druhého, ktoré je schopné odpustiť. Iste nie je to ľahké. Je to ako s reznou ranou - čím hlbšia, tým dlhšie hojenie a tým väčšia jazva, ktorá sa z času na čas ozve svrbením alebo dokonca bolesťou. Tak nám pripomenie veľkosť prejavenej lásky ale aj prijatej lásky. Nebojme sa odpustiť.

 

http://pad3.whstatic.com/images/thumb/c/cb/Forgive-Yourself-Step

Mt 18,21-35: Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz. Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: ‚Pozhovej mi a všetko ti vrátim.‘ A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu. No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: ‚Vráť, čo mi dlhuješ!‘ Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: ‚Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.‘ On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí. Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. A tak si ho pán predvolal a povedal mu: ‚Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?‘ A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“

 
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář